V predošlom čísle .týždňa (42/2013) prezradil náš šéfredaktor v úvodníku, ktorým reagoval na diskusie po Dúhovom pochode a Pochode za život, svoj sen o zmierení a tolerancii: Snívam o dni, keď pro-life hnutie zademonštruje za lásku a úctu k homosexuálom, LBGTI komunita vyzve na ukončenie potratov, maďarská menšina začne riešiť celoslovenské problémy a Rómovia odmietnu koncept sociálnych dávok. ×
Hneď, ako som ti to prečítala, zišiel na um jav, ktorý má veľmi výstižný názov - konfirmačné skreslenie, a ktorý mi hneď aj potvrdili bezprostredné nesúhlasné reakcie na ten úvodník. Zjednodušene ide o to, že ak človek zaujme nejaký postoj, automaticky si vytvorí aj filter, ktorým prijíma informácie, takže si to presvedčenie neustále potvrdzuje. Naše konfirmačné skreslenie selektuje diskrepancie, informácie, ktoré nezapadajú do nám drahých názorov a presvedčení, a stará sa, aby sme na ne rýchlo zabudli. Zabudneme dobré argumenty protivníka aj hlúpe argumenty, s ktorými sme prišli my. Chce to veľkú mentálnu námahu a ochotu u seba potlačiť aspoň toto konfirmačné skreslenie, nieto ešte nejako posunúť samotné názory a postoje.
Dovolím si zacitovať zopár názorných príkladov z knihy dvoch renomovaných amerických sociálnych psychológov Elliota Aronsona a Carol Tavrisovej: Chyby se staly (ale ne mou vinou) s podtitulom Proč omlouváme svoje hloupé názory, chybná rozhodnutí a špatné skutky (Dokořán 2012) a pridávam aj linky na práce, z ktorých citujú. (V tlačenom časopise som viac o tejto fakt skvelej knihe písala začiatkom roka v článku Hrdina alebo darebák?)
Bush vs. Kerry
Profesor psychológie Drew Westen monitoroval prostredníctvom magnetickej rezonancie, čo sa deje v mysliach ľudí, keď dostanú disonantnú (nezapadajúcu do ich presvedčenia) alebo konsonantnú (ladiacu) informáciu o Georgovi Bushovi alebo o jeho vtedajšom volebnom súperovi Johnovi Kerrym. Zistili, že účastníkom sa tie oblasti mozgu, kde prebieha vyhodnocovanie informácií a rozhodovanie, doslova uzavrú, pokiaľ sú konfrontovaní s disonantnou informáciou o svojom kandidátovi. Naopak, oblasti mozgu, kde sú citové centrá, sa krásne rozžiaria, keď sa vráti konsonancia. Tieto mechanizmy podľa autorov knihy poskytujú neurologický predpoklad pre tvrdenia, že len krajne neochotne meníme rozhodnutie, ktoré sme už raz urobili.
Tresť smrti
Aj keď čítame informáciu, ktorá protirečí nášmu názoru, môžeme dôsť k záveru, že máme o to väčšiu pravdu. V inom vedeckom experimente vybrali jedincov ktorí boli jednoznačne pre alebo proti trestu smrti. Vyzvali ich, aby si prečítali dva vedecké dobre zdokumentované články, ktoré sa zaoberali otázkou, či takýto trest odradzuje od brutálnych zločinov. Záver prvého článku znel áno, druhého, že v žiadnom prípade. Ak by čitatelia pristupovali k článkom čisto racionálne, minimálne by museli pripustiť, že ide o problém oveľa zložitejší, nejednoznačný, a na konci by sa stanoviská protichodných táborov minimálne museli priblížiť. To sa, samozrejme, nestalo. Článok, s ktorého obsahom súhlasili, si osvojili a velebili ako vysoko kompetentnú prácu. K druhému, ktorý nerezonoval s ich názorom, zaujali hyperkritický postoj a začali v ňom hľadať chyby, aby ich mohli nafúknuť a urobiť z nich hlavné dôvody toho, prečo sa nimi nesmú nechať ovplyvniť. Ani jedna z oboch strán neuverila argumentom tej druhej a obe ešte viac trvali na tých svojich.
Demokrati vs. Republikáni
Psychológ Geoffrey Cohen v ďalšom experimente zase zistil, že demokrati sú schopní podporiť krajne reštriktívny návrh zdravotníckej reformy, pokiaľ si myslia, že s ním prišla ich vlastná strana. Republikáni sú zas pripravení biť sa za veľmi štedrú zdravotnícku politiku, pokiaľ si myslia, že s tým prišla ich strana.
Izraelsko-palestínsky konflikt
Sociálny psychológ Lee Ross v jednom zo svojich experimentov zobral mierové návrhy izraelských vyjednávačov v izraelsko-palenstínskom konflikte, prehlásil ich za palestínske, a naopak, a dal ich posúdiť izraelským civilistom. Izraelcom sa viac páčili palestínske návrhy označené za izraelské, než izraelské návrhy označené za palestínske. Ross sa sugestívne pýta: „Ak sa vám nepáči váš vlastný návrh, keď si myslíte, že prichádza od druhej strany, aká je šanca, že sa vám bude páčiť návrh druhej strany, keď príde skutočne od nej?“
Ťažká otázka.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.