Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čarnogurského odchod

.jaroslav Daniška .názory

Ján Čarnogurský odišiel z KDH. Význam tohto kroku je väčší, než sa na prvý pohľad zdá.

Keby Čarnogurský odišiel z KDH v roku 1991, v roku 1993 alebo v roku 1997, otriaslo by to politikou nášho štátu. Jeho odchod v roku 2013 štátom samozrejme neotrasie, ale ak má mať hlbší význam, raz sa na tento moment bude odvolávať nová politická generácia.

Čarnogurský založil KDH ešte pred Novembrom 1989. Keď si prečítate jeho eseje, ktoré vyšli knižne pod názvom Videné od Dunaja (Bratislava, 1997), zistíte, že ešte pred vznikom OF a VPN, pred pádom Berlínskeho múru, niekedy v časoch mocenskej porážky Solidarity v Poľsku za vlády generála Jaruzelského, už Čarnogurský rozmýšľal nad stranou, ktorú raz založí. Keď prišili prvé poloslobodné voľby v Poľsku, pád múru v Berlíne a 17. november v Československu, všetko mal už premyslené.

Čarnogurský bol pre slovenskú politiku v 90-tych rokoch tým, čím bol Václav Klaus pre tú českú. O založení strany neváhal ani minútu, svojim kolegom z VPN to povedal v momente, keď ho posielali za VPN do federálnej vlády do Prahy.  Založil štandardnú stranu, ktorá sa stala kľúčovou pre celé obdobie transformácie. Ak porovnáte, kto všetko vzišiel v našej politike z VPN a kto z KDH a kto všetko z týchto strán odišiel, musíte uznať, že historická rola KDH je väčšia, než rola VPN.

Strana mala pre Čarnogurského vždy hodnotu. Tá presahovala jeho názory a chuť presadzovať ich, presahovala vôľu k moci aj chuť po mieste v dejinách.

Bol synom ľudáckeho poslanca, ktorý nehlasoval za protižidovské zákony a hlásil sa ku Kolakovičovi. V svojej DNA si teda niesol skúsenosť, že po páde komunizmu nesmie vzniknúť obnovená ľudácka strana. Musí vzniknúť niečo iné. Rozumel dobe a aj vďaka tomu, že na Slovensku vznikla štandardná kresťansko-demokratická strana, niečo, čomu rozumel západný svet, aj vďaka tomu Slovensko v búrlivých ranných 90-tych rokoch pôsobilo trochu štandardnejšie, než by bolo bez toho.

Keď dnes Čarnogurský svoju stranu opúšťa, vedú ho k tomu vážnejšie dôvody, než kandidatúra Pavla Hrušovského. Je to definitívny rozchod so stranou, so značkou, s ktorou už nechce byť spájaný.

Nie s jej dejinami a jej historickým významom. Na tom mal predsa leví podiel. Ale s jej budúcnosťou, s jej vývojom.

Ak to neotrasie so smerovaním KDH, bude to len potvrdenie toho, že sa rozhodol správne.

Z KDH postupne odchádzalo mnoho rôznych politikov, od Klepáča po Dzurindu, od Mikloška po Lipšica, od Šimka po Procházku. Po odchode Čarnogurského táto štatistika už nemá význam.

Jeden veľký príbeh sa práve uzavrel.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite