Začneme však z iného konca: najväčšou mediálnou bombou týchto dní je rozsiahly rozhovor, ktorý poskytol magazínu Der Spiegel sýrsky diktátor Bašar Asad (rozhovor nie je voľne dostupný). Je to podobné, ako keby dal americký prezident rozhovor Al-Džazíre. Spiegel totiž s Asadom nemá zľutovanie: jeho reportéri priamo zo Sýrie informujú, čo tam stvárajú Asadovi vojaci (ale aj džihádistickí povstalci), magazín tiež obvinil režim, že stojí za chemickým masakrom z 21. augusta a pripojil sa k tým, ktorí nedávno žiadali vojenský útok na Asada.
Dvaja redaktori, ktorí sa so sýrskym prezidentom zhovárali dve hodiny priamo v Damašku, boli dobre pripravení, no vo výsledku sa rozhovor ukázal ako Asadov podarený marketingový ťah. Asad je totiž úplne iný než Muammár Kaddáfí, ktorý novinárov vždy šokoval svojimi fantazmagóriami. Je oveľa racionálnejší než bol Saddám Husajn, má umiernené a kultivované vystupovanie, pričom z jeho odpovedí je zjavné, že dobre rozumie západnej mentalite a vie, k akému publiku sa prihovára.
Keď ho Spiegel vyzýva, nech odstúpi, pretože by tým ušetril veľa utrpenia, Asad odpovedá: „Zabíjanie nevinných, bombové útoky, celý ten terorizmus, ktorý Al-Kájda priniesla do krajiny – ako to súvisí s mojím úradom?“ Spiegel namieta, že jeho vojaci aj tajné služby majú na svedomí časť zločinov. Asad: “Musíme bojovať proti terorizmu, aby sme bránili našu krajinu. Priznávam, že pri presadzovaní tohto rozhodnutia sa urobili aj chyby. (...) Sme predsa všetci len ľudia.“ Spiegel mu pripomína masaker v meste Hula, ktorý na mieste zdokumentovali aj jeho reportéri a zistili, že je zaň zodpovedný režim. Asad to nepripustí: „Pri všetkom rešpekte k vašim reportérom: Ako Sýrčania poznáme našu krajinu lepšie. Vieme, čo je pravda, a vieme to aj zdokumentovať.” Na ironizujúcu otázku, či to treba chápať tak, že na masakroch má podiel iba druhá strana, no nikdy nie režim, Asad zmierni tón: „To nemožno tak absolutizovať, že tamtí majú stopercentnú vinu a my žiadnu. Skutočnosť nie je čiernobiela, ale má aj sivé odtiene. V princípe je však správne povedať, že sa bránime.”
Sýrsky prezident tiež odmietne, že by za chemickým masakrom stáli jeho divízie, keďže aj zo správy inšpektorov OSN vyplýva, že rakety boli odpálené z pozícií jeho 4. divízie. „To predsa nič nedokazuje. Teroristi môžu byť všade. Môžu dokonca odpáliť raketu aj vedľa môjho domu.“
Spiegel sa ďalej pýta: Neirituje vás, že Západ vidí situáciu celkom inak než vy? Asad to využije na smeč: „Viete, váš región spozná skutočnú situáciu vždy, keď je neskoro. My sme už hovorili o násilných protestoch, no u vás bola ešte reč o “mierových demonštrantoch”. Keď sme hovorili o extrémistoch, pre vás to boli ešte “niekoľkí militanti”. A keď ste potom hovorili o extrémistoch, my sme už hovorili o Al-Kájde. Potom ste vy hovorili o “niekoľko málo teroristoch”, kým my sme hovorili, že ide o väčšinu. A teraz zisťujete, že je to predsa len pol na pol.” Asad ďalej pokračuje, že všetko, čo Západ za posledných desať rokov na Blízkom východe urobil, podporuje Al-Kájdu. “Na základe toho tu teraz máme Al-Kájdu, s bojovníkmi z 80 národov.”
Asad nezabudne pochváliť Rusov: “Majú lepší cit pre skutočnosť.” Ďalej kritizuje Európu, že sa až príliš spolieha na USA, a súčasne dal kompliment Nemcom – z európskych krajín vraj vidia situáciu v Sýrii najrealistickejšie. “Ak si myslíte, že nás treba izolovať, potom vám hovorím: týmto sa izolujete vy sami – a síce od skutočnosti. Tu ide predsa aj o vaše záujmy: čo máte z toho, keď sa na vašom zadnom dvore preháňa Al-Kájda, keď tu u nás podporujete nestabilitu? Po dva a pol roku by ste mali vašu politiku premyslieť.”
Od istej fázy už redaktori Spieglu strácali s rečnícky obratným Asadom krok. Ten tých 10 strán, ktoré mu nemecký týždenník veľkoryso poskytol, naplno využil.
.....................................................................................................
Nemecká katolícka cirkev zažíva finančný škandál obrovských rozmerov. Už dlho sa tušilo, že stavba luxusnej rezidencie limburského biskupa Tebartz-van Elsta sa akosi predražuje. Pôvodne mala stáť okolo 3 miliónov eur, najnovšie odhady uvádzali, že náklady zrejme prekročia 10 miliónov eur, takže pápež František tam minulý mesiac vyslal inšpekciu. Majetková správna rada však teraz informovala, že rezidencia pohltí najmenej 31 miliónov eur. Táto suma šokovala nielen médiá. „31 miliónov! Neuveriteľné, je mi z toho zle,“ – tak reagoval jeden z limburských kňazov, podľa ktorého táto správa vyvolala aj u veriacich „svätý hnev“.
Správna rada vyhlásila, že sa cíti biskupom podvedená, keďže o skutočných sumách dlho netušila – tu je však stále otázne, či sa členovia rady tak trochu aj nevyhovárajú a nehádžu všetko na biskupa až vo chvíli, keď pochopili, že je zle.
Každopádne, stavba rezidencie vychádza na 10 tisíc eur na meter štvorcový. Ako píše Frankfurter Allgemeine Zeitung, ide o najvyššie mysliteľné náklady novostavby v Nemecku, toľko by azda mohla stáť iba kompletne zariadená operná sála.
Zdá sa, že dni limburského biskupa vo svojom úrade sa krátia.
.......................................................................................................
Ale to nie je z nemeckej cirkvi všetko. Der Spiegel prišiel najskôr so senzačnou správou, že freiburská diecéza sa po novom začína riadiť smernicou, podľa ktorej budú mať rozvedení a znovuzosobášení katolíci za istých okolností prístup ku všetkým sviatostiam. Spiegel to interpretoval nasledovne: čo nebolo možné za pápeža Benedikta XVI., sa stáva teraz realitou a „prelomovosť nového pápeža je už cítiť aj v Nemecku“. Týždenník pripomenul, že už pred 20 rokmi sa pokúšali o prehodnotenie prístupu k rozvedeným traja nemeckí biskupi, no Joseph Ratzinger, vtedy ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, ich snaženie okamžite zastavil. V jednej veci sa Spiegel unáhlil: dianie vo Freiburgu nie je v zhode s Vatikánom, jeho hovorca Federico Lombardini dnes smernicu diecézy opatrne kritizoval a podotkol, že nejde o rozhodnutie ani samotného freiburského biskupa, iba jedného úradu diecézy.
Lenže čo sa vlastne teraz deje vo Freiburgu, nie je vôbec jasné. Sám freiburský biskup sa k celej záležitosti (na rozdiel od hovorcu Vatikánu!) zatiaľ nevyjadril a mlčí aj nemecká biskupská konferencia. Tá vydala iba stanovisko, v ktorom protirečila Spieglu, podľa ktorého ide o inšpiráciu pápežom Františkom. Ale to bola zo strany nemeckých biskupov trochu lacná kritika, keďže sa nijako nevyjadrili k podstate veci.
Toto mlčanie je samo osebe pozoruhodné. Smernica freiburského biskupstva je totiž síce v súlade s volaním modernej doby, no súčasne je v zjavnom rozpore s katolíckym učením o nerozlučnosti manželstva. Cirkev je totiž presvedčená, že nemôže uznať za platný nový zväzok, ak je platné prvé manželstvo (cirkev pripúšťa rozluku manželov a koniec spolužitie, ale ani rozluka neruší manželský sľub). Preto rozvedení a znovuzosobášení katolíci nemôžu pristupovať napríklad k eucharistii, pričom cirkev zároveň nabáda kňazov aj veriacich, aby rozvedených rozhodne nevylučovali zo spoločenstva.
Ak by sa teda diecéza vo Freiburgu a s ňou ďalšie nemecké diecézy vydali inou cestou, bol by to začiatok novej cirkevnej schizmy.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.