Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Angela ešte nevečerala

.martin Hanus .názory

Angela Merkelová v nedeľu takmer celkom ovládla Nemecko. Jej triumf sa očakával, prekvapila len jeho miera. Lenže jej víťazstvo má aj trpkú príchuť, takže ešte potrvá, kým si ho naozaj zaje s novým koaličným partnerom. Viac v mojom Nemeckom diári.

Tieto voľby boli veľmi dôležité najmä pre eurozónu vrátane Slovenska. Bude pokračovať doterajšia záchranná politika opatrných krokov? Alebo sa viac presadí ľavica, ktorá chce napríklad spoločné európske dlhopisy?

Merkelová získala so svojou CDU „ficovských“ 41,5 percenta, čo v prípade Nemecka zvádza k dvom povojnovým paralelám: naposledy získal toľko percent kancelár zjednotiteľ Helmut Kohl v roku 1994 (potom to s ním šlo dolu vodou). Merkelovú možno mocensky prirovnávať aj k ďalšej legende, Konradovi Adenauerovi, ktorý vládol s absolútnou väčšinou – k nej chýbalo Merkelovej len máličko.

Ale prečo tak triumfovala politička, ktorá nevyvoláva emócie, vyhýba sa  konfliktom a hovorí neurčitými vetami, aké Nemci nazývajú „ein typischer Merkel-Satz“?

Časť odpovede leží v nemeckej povojnovej povahe - Nemci sa boja prílišných excentrikov. Ďalšia časť leží v merkelovskej taktike – stranu posunula politicky aj ekonomicky doľava, spoločensky ju liberalizovala (pozdravy posiela nemeckým Dúhovým pochodom, nie tamojším pochodom za život), no udržala si aj konzervatívnejších voličov.

A tretia časť odpovede leží vo vonkajších podmienkach, na ktorých má Merkelová len malú zásluhu – v období, keď na juhu Európy explodovala nezamestnanosť, v Nemecku nezamestnanosť neustále klesá. Za všetko hovorí fakt, že Merkelovú volilo viac robotníkov než sociálnych demokratov, alebo aj to, že vo volebný deň uviedli pred anketármi až dve tretiny voličov SPD, že Merkelová dobre reprezentuje krajinu. Skrátka, Angela je vcelku fajn, aj keď ju nevolíme...

SPD získala iba 25,7 percenta, len o čosi viac než pred štyrmi rokmi, keď zažila historický prepadák. Sociálni demokrati na čele s Peerom Steinbrückom predviedli utrápenú kampaň. Nadýchli sa až začiatkom septembra, keď  Steinbrück uspel v televíznom dueli s Merkelovou, ale nič to nepomohlo. 66-ročný exminister financií sa dal krátko pred voľbami odfotiť s vystretým prostredníkom. Takže namiesto toho, aby ešte dostal Merkelovú pod tlak, krajina v záverečnom špurte kampane diskutovala o tom, či je vhodné, aby sa takto správal budúci kancelár. V Taliansku by mu to možno pomohlo, v Nemecku má ďaleko väčší úspech Merkelovej povestný kosoštvorec (Merkel-Raute).

Volebné fiasko utrpeli aj Zelení (8,4 percenta). Tí ešte pred dvomi rokmi dosahovali v prieskumoch vyše 20 percent a Spiegel žasol, že vedľa CDU a SPD sa formuje nová Volkspartei. Strana sa viezla na vlne po tragédii v japonskej Fukušime, po ktorej sa dovtedy „projadrová“ Merkelová nečakane odklonila od atómovej energie.

Tento historický morálny triumf však napokon Zelení totálne premrhali. Hlásiť sa k Zeleným bolo tradične „cool“ najmä v mestách medzi mladými, aj veľmi dobre situovanými ľuďmi, ktorí si cenia ekológiu a postmateriálne hodnoty. Prajú si silný štát, ale neholdujú štátnemu dirigizmu - Zelení však v kampani predostreli plán radikálneho zvyšovania daní pre hornú aj strednú vrstvu, zosmiešnili sa návrhom na jeden povinný deň bez mäsa v kantínach a ešte k tomu sa prevalilo, ako ich politici v 80. rokoch sympatizovali s myšlienkou dekriminalizácie pedofílie. „Cool“ generácia sa tak od Zelených pár týždňov pred voľbami odklonila.

Za poznámku stoja ešte dve strany, liberáli z FDP a pravicoví euroskeptici z AfD (Alternatíva pre Nemecko), ktorých podporoval na zhromaždeniach aj Richard Sulík.

FDP utrpela historické fiasko, keď sa prvý krát v povojnových dejinách nedostala do parlamentu. FDP počas posledných štyroch rokov vládnutia s CDU zanikla v tieni Merkelovej, neprišla so žiadnou mobilizujúcou ideou a tak vyzeral aj záver jej kampane. Jediným posolstvom bolo: prosím, voľte nás, inak sa nedostaneme do parlamentu, v ktorom si nás želá aj kancelárka. Ale postaviť kampaň na zľutovaní asi nie je najlepšia stratégia.

Naopak, euroskeptici z AfD úplne prekvapili – ešte v auguste im niektoré prieskumy odhadovali jedno-dve percentá, napokon ich však volili aj mnohí východonemeckí voliči, ktorí zvykli voliť postkomunistov (radikálna Ľavica získala 8,6 percenta). AfD napokon tesne minula parlament a ťažko odhadnúť, či sa na nemeckej pravici formuje nový fenomén (spoločensky konzervatívnejšia, ekonomicky liberálna strana odmietajúca zachraňovanie eurozóny s nemeckou peňaženkou), alebo to bola iba epizódka, o ktorej už nebudeme počuť.

................................................................................................................

A tu je problém Merkelovej triumfu: nemecká stredopravica síce deklasovala ľavicu, ale keďže takmer 10 percent hlasov pre FDP a AfD zostalo mimo parlamentu, bude CDU/CSU čeliť v parlamente tesnej ľavicovej väčšine (SPD, Zelení a Ľavica). Tá je síce natoľko otrasená a rozhádaná, že sa proti Merkelovej určite nespojí, ale CDU už možno v tejto chvíli ľutuje, že viedla takú ostrú kampaň „Zweitstimme ist Merkel-Stimme“ zameranú proti FDP.

Na vysvetlenie: nemeckí voliči majú vo svojom obvode dva hlasy, jeden pre konkrétneho kandidáta, druhý pre stranícku kandidátku. Mnohí stredopraví voliči to v minulosti robili tak, že prvý hlas dali kandidátovi CDU a druhý FDP, aby sa slabší liberáli dostali do parlamentu a aby tak bolo dosť percent na spoločnú vládu CDU/CSU a FDP.

Teraz však túto taktiku Merkelová stopla – myslela si, že FDP aj tak prejde, nebola si však istá, či im to vystačí na pokračovanie vlády a keďže rátala aj s alternatívou, že bude nútená ísť do veľkej koalície s SPD, stavila na čo najvyšší možný výsledok CDU. Jej kalkulácia však celkom nevyšla. Navyše, s CDU nechce žiadna ľavicová strana vládnuť, SPD aj Zelení sa boja, že koalícia s Angelou bude bozkom smrti.      

...................................................................................................................

Komentátor Süddeutsche Zeitung Heribert Prantl prirovnáva Merkelovej  víťazstvo k Pyrrhovi I, ktorý po víťazstve nad Rimanmi v bitke pri Ascule údajne povedal: Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení!

Podľa Prantla je najlepším riešením pre krajinu menšinová vláda, tolerovaná SPD. Sociálni demokrati už raz v koalícii s Merkelovou boli a v roku 2009 to pre nich dopadlo volebnou katastrofou. Prantl píše, že tentoraz by ich to zabilo. „S menšinovými vládami majú napríklad dobré skúsenosti v škandinávskych štátoch. A Merkelovej vláda by bola obzvlášť silnou menšinovou vládou.“

 ..............................................................................................................

 Známy ľavicový komentátor Jakob Augstein sa nedal odradiť tým, čo nazval „merkelmániou, ktorá ovládla krajinu“. SPD by sa mala podľa neho zamyslieť nad tým, ako premeniť tesnú ľavicovú parlamentnú väčšinu na vládnu väčšinu. „Opozícia vyhrala (...), pretože FDP zahynula pod Merkelovej rukami. (...) Merkelovej úspech je súčasne jej osudom. Ľudia volili len ju – nie jej vládu.“ Augstein ďalej píše, že v skutočnosti sa „upevňuje spoločenská väčšina naľavo od stredu“ (tu však komentátor značne preháňa, keďže zabudol, že dokopy desať percent pre FDP a AfD ostalo mimo parlamentu). Ale inak má Augsteinova téza logiku: keby SPD chcela, mohla by urobiť spoločnú vládu so Zelenými a Ľavicou. Sociálni demokrati by sa podľa neho mali rozlúčiť s predstavou, že sú ešte Volkspartei a mať depresiu zo svojho nízkeho výsledku. Naopak, mali by chápať, že sú najsilnejšiou z troch ľavicových strán a zostaviť vládu.

Tipujem, že Augsteinovu radu si SPD k srdcu nevezme, na to je animozita medzi sociálnymi demokratmi a Ľavicou prisilná. Múdrejší budeme v piatok, keď SPD zrejme oznámi, či je ochotná opäť ísť pod Merkelovej krídla.   

A pozorne sledovať by sme to mali aj tu doma na Slovensku. Pretože kto vládne v Nemecku, je pre eurozónové Slovensko rovnako dôležité ako jeho vlastná vláda.

 

 

 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite