Minulú sobotu držali stovky tisíc katolíkov po celej zemi pôst za pokoj v Sýrii. Vyzval ich k tomu pápež František. Blížil sa sobotný večer a rozmýšľal som, čo si asi sekulárny svet myslí o takomto geste. Ako by asi rozumný, tolerantný, ale nenábožensky založený človek reagoval, keby mu niekto povedal, že naozaj verí, že niečo také môže Sýrii pomôcť? Mnohí by sa tomu vysmiali, iní by možno nechápavo pokrútili hlavou. Našiel by sa však niekto, kto by si - bez viery v Boha - myslel, že to Sýrii môže naozaj pomôcť? Neviem.
Silvester Krčméry (1924-2013) bol mužom, pre ktorého bola náboženská motivácia najsilnejšou zo všetkých. Veril, že svet mení to, či a ako veríme v Boha, a ako dôslední sme v realizovaní tejto viery.
V sekulárnej dobe je to azda až nepochopiteľný jav. Absurdnosť. Veď ako môže logika a vývoj dejín súvisieť s tým, či sa niekto niekde modlí?
Ľubomír Lipták, najlepší slovenský historik druhej polovice 20. storočia, v svojich esejach a knihách vnímal ako určujúce ekonomické, občas politické sily. Oni rozhodovali o vojnách a mieri, pokroku a úpadku. V Európe, aj na Slovensku. Náboženstvo bolo pre neho niečo okrajové, skôr súkromná, než verejná vec. Lipták bol výborný historik, a predsa sa v tomto osudovo mýlil. Slovenské 20. storočie nie je možné pochopiť bez významu náboženstva. Jedným z najväčších dôkazov je práve zosnulý Silvester Krčméry.
Narodil sa v Trnave, neskôr žil v Banskej Bystrici a Bratislave. Vyštudoval medicínu, ale jeho povolaním sa stalo niečo úplne iné. Život mu zmenil Tomislav Kolakovič, chorvátsky jezuita, ktorý na Slovensku vychoval a zorganizoval generáciu katolíckych vysokoškolákov, ktorí sa neskôr stali základom podzemnej Cirkvi a slovenského disentu. Krčméry mal spolu s Vladimírom Juklom v tomto hnutí ústredné postavenie. Bolo to spoločenstvo ľudí, ktoré u nás vybudovalo masové hnutie, ktorým sa cítili komunisti ohrození.
Títo ľudia však nemysleli politicky. Ani ekonomicky. Vnímali dôležitosť jedného aj druhého, tešili sa z nástupu Ronalda Reagana k moci („to je konečne prezident, ktorý sa postaví sovietom,“ povedal na jeho adresu Krčméry), cenili si jeho slová o ríši zla a výzve na zbúranie Berlínskeho múru, ale to všetko bolo pre nich až druhé v poradí. Dôležitejší bol Ján Pavol II. a masové zhromaždenia v Poľsku, pravidelný odkaz poľského pápeža pre Krčméryho, že na Slovensko myslí a modlí sa za nás, a najmä Boží prísľub, že Rusko sa obráti.
Áno, dôležitejšie ako rozmiestnenie rakiet Pershing v západnej Európe, dôležitejšie ako ekonomické zaostávanie východného bloku bola pre Krčméryho Fatima a tamojšie zjavenie zo začiatku storočia. Nevidel v jednom a druhom protiklad, to nie, skôr hierarchiu. Dôležitejší ako Thatcherová bol Solženicyn a pravda, ktorú povedal svetu. Dôležitejšia ako politika perestrojky a glasnosti bola pre nich nová politika Vatikánu ku komunistickým krajinám, ktorú tak významne pomohol formovať slovenský biskup Hnilica.
Je to zvláštne, ale takýto prístup previedol Krčméryho, Jukla a ďalších cez krvavé a cynické storočie bezpečne, ako Mojžiš Židov cez Červené more.
V roku 1944 sa Krčméry s Juklom a ďalšími postavia proti Slovenskému štátu a podporia Povstanie. Slovenský štát je pre nich "nekresťanský". Z pohľadu vtedajšieho režimu je to okrajový jav, nič, čo by malo v tom momente väčší vplyv, ale v budúcnosti sa to stane dedičstvom, na ktorom bude stavať nová katolícka politická generácia.
Hoci boli v rokoch 1944-1945 na jednej strane s komunistami, hneď na to, už v roku 1946, komunistom vadia a čelia prvým perzekúciám.
Po roku 1948 príde tvrdá vyšetrovacia väzba, mesiace väzenskej samoty, mučenie a týranie. Krčméry patrí medzi najviac týraných väzňov tej doby. Keď ho v júni 1954 odsúdia, prednesie jeden z najväčších prejavov v slovenských dejinách. „Vy máte moc, my máme pravdu,“ povie týraním a hladom oslabený muž. Čo si asi v tom momente o tých slovách myslí komunistický sudca a prokurátor? Čo si myslia ďalší prítomní? Niektorí sa z toho určite vysmiali, iní možno nechápavo pokrútili hlavou.
Krčméry dostane 14 rokov za vlastizradu. Považuje to za zvláštnu česť, privilégium. Opäť kvôli svojej viere. Tá mu následne pomáha aj v žalári. Väzenie si vôbec „užíva“. Jeden jeho spolupracovník mi raz povedal, ako im Krčméry spomínal, že sa tam "vtedy zišla elita národa" (a potom sa rozosmial). Keď mu prezident udelí milosť, odmietne ju. Je predsa nevinný, nie je preto dôvod omilosťovať ho.
Z dnešného pohľadu je jasné, že keď bol napokon v roku 1964 prepustený, z väzenia musel vychádzať zocelený silný muž, s veľkou vnútornou morálkou a autoritou. Nikto iný, azda až na blízke okolie, to však nevidí. Krčméry si musí svoje spoločenské postavenie opäť pomaly budovať. Misia, v pravom zmysle slova.
V roku 1968, keď sa na Československo pozerá celý svet, Krčméry je neznámy. V roku 1989 sa to čiastočne zmení, ale nie pre väčšinu národa. Krčméry stojí niekde na námestí medzi ľuďmi a tlieska Budajovi, Kňažkovi, Čarnogurskému. A modlí sa.
Keď zakrátko začne kariéra Vladimíra Mečiara, František Mikloško nájde oporu a istotu práve v Krčmérym. Bol to on, kto Mečiara okamžite „prečítal“. A bol to opäť on, kto začal navštevovať kňazov a varoval ich pred pred mimoriadne populárnym Mečiarom.
Pozoruhodný príbeh. Cez vojnu počas slovenského štátu, neskôr počas komunizmu, aj po vzniku Slovenska v roku 1993 cíti, že jeho Cirkev je ohrozená. To ohrozenie vždy súvisí s ohrozením slobody. Väčšina spoločnosti to vždy vidí inak, ale je to on, komu dajú dejiny za pravdu. Krčméryho otlačok nájdeme na Povstaní, aj na Sviečkovej demonštrácii v roku 1988. Pôsobí verejne, ale do politiky nikdy nevstúpi. Robí totiž niečo dôležitejšie, ako je politika: pomáha vytvárať angažovanú menšinu, ktorá sa zhromažďuje, neskôr volí, a teda politicky sa prejavuje.
Ak platí, že bez Krčméryho nemožno pochopiť slovenské 20. storočie, potom rovnako platí, že naše moderné dejiny nemožno chápať bez náboženstva. A to je pravé dedičstvo Silvestra Krčméryho.
Česť jeho pamiatke!
Viac si o pamiatke a životnom príbehu Silvestra Krčméryho môžete prečítať v budúcom čísle .týždňa.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.