Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bude Slovensko predbehnuté Botswanou?

.lukáš Krivošík .názory

Keď sa minulý týždeň diskutovalo o trvalo sa zhoršujúcom postavení Slovenska v Indexe globálnej konkurencieschopnosti, niektorí pozorovatelia zaznamenali, že nás predbehlo aj pár rozvojových krajín. Medzi nimi Botswana.

Lukáš Krivošík

Ak je Slovensko v nejakom rebríčku predbehnuté africkou krajinou, našinec si povie, že buď niečo nie je v poriadku s oným rebríčkom alebo už načisto pod vedením Smeru upadáme medzi rozvojové štáty. Samozrejme, treba si vždy pozrieť, o čom rôzne medzinárodné indexy vlastne vypovedajú a akou metodikou sú robené. No skúsme na okamih odbočiť od Slovenska, či od spomenutého rebríčka. Pohľad na Botswanu môže totiž v mnohých ohľadoch byť pre nás zaujímavý. Nejde totiž len o „ďalší tuctový zbedačený štátik tretieho sveta“.

Na africké pomery úspech

Pochopiteľne v tejto dvojmiliónovej africkej krajine sa nežije lepšie ako na Slovensku. Podobne ako jej susedia, patrí medzi najviac zasiahnuté vírusom HIV na svete. Pitná voda, pre nás samozrejmosť, môže byť tiež v Botswane problém, pretože na väčšine jej rozlohy sa rozkladá púšť Kalahari. Botswana ešte dlho nedobehne Slovensko v životnej úrovni. Napriek tomu ekonómovia s fascináciou študujú túto africkú krajinu už desaťročia. Vzhľadom na pomery čierneho kontinentu ide totiž o mimoriadny ekonomický úspech.

Po Juhoafrickej republike je Botswana považovaná za druhú najrozvinutejšiu krajinu v subsaharskej Afrike. Keď v roku 1966 získala nezávislosť od Veľkej Británie, mala pritom akurát 12 kilometrov spevnených ciest, 22 ľudí s vysokoškolským vzdelaním a približne stovku so stredoškolským (v krajine v tom čase nebola žiadna univerzita a len dve stredné školy). Odvtedy sa Botswane podarilo zvýšiť svoje HDP na obyvateľa z úrovne 70 dolárov na dnešných 16 tisíc (pre porovnanie Slovensko má cez 23 tisíc). Hospodársky rast je dlhodobý a navyše vysoký (aj keď kríza priniesla isté zakopnutie). Gramotnosť obyvateľstva, na africké pomery veľmi slušných 84,5 percenta, približne zodpovedá celosvetovému priemeru...

Letmý pohľad by mohol naznačovať, že za úspech Botswany môžu diamanty a ťažba ďalších nerastných surovín, na ktorých tamojšia ekonomika stojí. No podobne sú obdarené prírodou aj iné africké krajiny. Nerastné suroviny a snaha kontrolovať ich často viedli na čiernom kontinente k občianskym vojnám a politickej nestabilite. Nie však v Botswane. Ekonómovia Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson sa pred vyše jednou dekádou na túto africkú krajinu prizreli bližšie. Podľa nich hlavný faktor botswanského úspechu sú dobré spoločenské inštitúcie, poskytujúce silnú ochranu majetkovým právam. Ak je súdnictvo nezávislé a nestranné, a poskytuje ochranu súkromnému vlastníctvu, zahraniční investori ani domáci podnikatelia sa neboja podstupovať podnikateľské riziko. Dobre vymedzené vlastnícke práva umožňujú tiež existujúci majetok využiť ako zálohu pre ďalšie transakcie. Krajina vďaka tomu môže bohatnúť.

Na vysokom hodnotení ochrany majetkových práv v Botswane sa dodnes veľa nezmenilo. Zaujímavosťou je, že africký štát predbieha Slovensko ešte v ďalších medzinárodných rebríčkoch. V Indexe vnímania korupcie skončila Botswana na 30. mieste, kým my až na 62. Africká krajina je pred nami aj v Indexe ekonomickej slobody, kde nás predbehla napríklad v oblasti vlády zákona (ochrana majetkových práv a sloboda od korupcie). Týmto je Botswana mimoriadna. Jej verejný život je totiž poctivejší, než pri niektorých európskych štátoch, aj keď leží na kontinente, ktorý je inak zožieraný korupciou. Robert Fico, Tomáš Borec a Štefan Harabin by mali seriózne zvážiť pracovnú cestu do hlavného mesta Gaborone. Zjavne sa od Botswančanov máme aspoň v tejto veci čo učiť.   

Botswana sa vyhla pasci socializmu

Po získaní nezávislosti od európskych mocností sa mnohé bývalé kolónie v Afrike, či Ázii rozhodli pre cestu socialistických hospodárskych politík. V desaťročiach po druhej svetovej vojne sa totiž ich lídrom zdalo, že socializmus prináša so sebou prísľub racionálnejšieho plánovania ekonomiky, než voľný trh. Ako dnes vieme aj z vlastnej skúsenosti, išlo o klam. Každopádne, medzi novými nezávislými krajinami a ich bývalými európskymi koloniálnymi pánmi zívala obrovská priepasť v životnej úrovni. A socialistické ekonomické politiky s ich vtedajším „progresívnym“ imidžom sa v nejakej podobe javili ako spôsob, prostredníctvom ktorého malo byť možné túto priepasť rýchlo preklenúť.

V Botswane sa tomuto očareniu socializmom, na rozdiel od iných afrických krajín, z veľkej časti vyhli. A vybudovali pomerne slušnú ekonomiku. Lenže spoločenské, právne a ekonomické inštitúcie sa neudržiavajú pri živote samé od seba. Botswana je tiež príkladom dobrého politického líderstva. Jej prvý prezident Seretse Khama bol v Oxforde vzdelaný právnik, ktorý zabezpečil, že príjmy štátu z miestnej ekonomickej aktivity i z počiatočnej zahraničnej rozvojovej pomoci boli reinvestované do rozvoja infraštruktúry, vzdelania, či zdravotníctva. V iných afrických krajinách končia tieto peniaze na účtoch miestnych skorumpovaných politikov. Khamov syn Ian je súčasným prezidentom Botswany. Krajina má stabilnú demokratickú vládu, aj keď ľudia desaťročia volili tú istú, stredopravú stranu.

Zaujímavosťou je zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami. Štátny dlh Botswany ako percento HDP sa dlho držal pod desiatimi percentami. Narástol v čase krízy, no už zase sa znižuje, takže vlani bol na úrovni 14,4 percenta (pre porovnanie slovenský dlh presiahol vlani 50 percent HDP). Porovnanie slovenského a botswanského dlhu počas posledných rokov možno vidieť na tomto mieste.   

Či je ekonomický model Botswany udržateľný, ukážu nasledujúce dekády. Ako totiž upozornil nedávno britský týždenník Economist, diamantové bane by sa mohli vyčerpať do dvoch desaťročí. Neskôr sa bude musieť Botswana poobzerať po iných ťahúňoch svojej ekonomiky. Každopádne, príbeh tejto africkej krajiny ukazuje iným štátom, čo aj v podmienkach najbiednejších východísk môžu dosiahnuť dobrá ochrana vlastníckych práv, protikorupčné nastavenie politiky a zodpovedné hospodárenie s verejnými financiami. Ak si Botswana uchová svoj relatívne dobrý inštitucionálny rámec, nemusí mať problém postupne sa preorientovať z ťažobného priemyslu na iné druhy biznisu a ďalej hospodársky napredovať. 


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite