Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kiskov problém

.jaroslav Daniška .názory

Andrej Kiska má zaujímavý životný príbeh, peniaze, za sebou dobrú agentúru a podľa Focusu mieri do druhého kola. Je tu však jedno veľké ale. Kiska má totiž niekoľko problémov, ktoré ho výrazne hendikepujú.

V septembri minulého roku sme sa Andreja Kisku spýtali, ktorých slovenských politikov si váži. Spomenul štyri mená. Z "minulosti" tandem Dzurinda-Mikloš, zo "súčasnej politiky" Sulíka a Procházku.

„Rád počúvam napríklad Radoslava Procházku,“ povedal vtedy Kiska pre náš časopis.

O rok je všetko inak. Sulík, s ktorého podporou Kiska počítal, má vlastného kandidáta a z Procházku, z ktorého chcel Kiska urobiť svojho spojenca, sa stal najnebezpečnejší oponent.

Kiska a Procházka bojujú totiž o rovnakého voliča: obyvateľov miest, skôr liberálnejšie založených ľudí, vzdelanejších a podnikavejších, politicky otvorene anti-Ficovský tábor, stranícky vzaté o voličov SDKÚ, SaS, Nova a Most-Híd.

Kiska aj Procházka sú vážni kandidáti, ten prvý dokáže osloviť sociálne najodkázanejších aj bohatých, ten druhý mestských liberálov aj kresťanov. Prezidentské voľby sú však boj, je to muž proti mužovi a politická logika nepustí: najväčším úspechom Kisku by bolo odstavenie Procházku a naopak. Zahrievacie kolo máme za sebou, do konca roka sa budú prezidentskí kandidáti uchádzať o našu pozornosť (v krajine, aj v médiách) a niekedy po siedmom januári vypukne najtvrdší boj. Ak si niekto dokáže dovtedy vytvoriť náskok, zásadne mu to pomôže, bude sa totiž môcť správať pokojnejšie, menej konfrontačne, prezidentskejšie.

Poďme však ku Kiskovým problémom.

Ten prvý vyzerá malicherne, ale nemožno ho podceniť. Je to geografia. Neďaleko za Račou, Rovinkou a Záhorskou Bystricou leží hranica, za ktorou čas plynie pomalšie, pokojnejšie, myslí sa viac lokálne a menej celoštátne. Robiť prezidentskú kampaň z Popradu nie je možné. Kiska to zatiaľ podceňuje alebo ignoruje, ak ale mieni zápas o druhé kolo vážne, bude musieť zmeniť adresu.

Druhý problém je vážnejší, ide v ňom o štát. Kiska vstúpil do kampane ako občiansky kandidát, bez skúsenosti s vrcholovou politikou. Zmobilizoval všetkých, ktorí si myslia, že prezident má byť nestraník a tak trochu nepolitik. Lenže to je málo. A čím budú voľby bližšie, bude to viac a viac okrajové. Je to banálne, ale prezident je politik a prezidentské voľby rozhodnú politické témy, ergo ľudia budú chcieť voliť politika.

Kiska však zatiaľ vystupuje ako kandidát „z ľudu,“ hovorí o starostiach a sťažnostiach ľudí, všetko, čo môžete počuť v čakárni u lekára. Politik však musí hovoriť o riešeniach, na štát sa istým spôsobom musí pozerať zhora, nie zdola.

Hoci Procházkovi chýba Kiskov „sociálny kapitál“, presne v tomto je o od neho výrazne lepší. Stačí mu banalita, príbeh bez mena a pohnutého osudu – a hneď hovorí o štáte. Ešte lepšie to ovláda Čarnogurský. Kiska to však zatiaľ nedokázal. Blíži sa však moment, kedy si ľudia uvedomia, že toto z prezidentského paláca počúvať nechcú. Empatia je fajn, je dobré, že politik pozná problémy konkrétnych ľudí (to všetko je výhoda), ale potrebuje to koncovku, politickú koncovku. Prezident predsa nie je ombudsman. 

Vie to Čarnogurský, vie to aj Procházka, dokonca aj Hrušovský je v tom lepší, ako Kiska.

Povedané priamo, ak Kiska v najbližších týždňoch a mesiacoch neukáže, že myslí politicky, nielenže nemá šancu na druhé kolo, ale jeho hviezda bude upadať. Čím viac bude zdôrazňovať, že nie je politik, tým istejšie kráča do stratena.

Jeho tretí problém je smerácky kandidát.  Samozrejme, zatiaľ netušíme, kto to bude. Dá sa však uvažovať v alternatívach. Žiadna z nich Kiskovi priveľmi nepraje.

Ak by to bol Fico (čo síce považujem za vylúčené, ale prosím), posilní to Procházku a Čarnogurského. Procházku preto, že dokáže ísť na hranu a do ostrých politických sporov, Čarnogurského preto, že je to bývalý premiér a ťažká politická váha, ostatní im budú nosiť vodu.

Ak to bude Miroslav Lajčák, čo je môj tip, alebo niekto jemu podobný (známy človek, nestraník s podporou Smeru, a všetkými vlastnosťami, čo má úspešný kandidát mať, čiže totálny mainstream, ktorý nikoho neruší, politická rozhľadenosť a úspešná kariéra a samozrejme imidž „fešáka,“ ktorý sa hocikedy dokáže so svojou ženou dostať do bulváru), skrátka, ak to bude Lajčák alebo niekto ako on, Kiska bude stratený. Veď čím už môže zaútočiť na Lajčáka? V politických témach bude slabší, v zahraničnej politike ešte slabší a keď sa k tomu pridá maličká chybička v nejakej diskusii, ktorú skúsený politik samozrejme nespraví, je vymaľované.

Na Lajčáka dokáže zaútočiť Čarnogurský, ktorý sebavedome a pre väčšinu národa prijateľne spochybní jeho úspechy na Balkáne, odlíši sa životným príbehom spred roku 1989 a urobí z neho kariéristu, ktorý sa bojí povedať niečo originálne. Procházka bude mať s Lajčákom tiež problém, ale Hrušovský a Kiska budú počas tvrdých výmen sedieť na striedačke.

Zhrnuté a podčiarknuté, Andrej Kiska je zaujímavý človek, ktorý dosiahol v charite to, čo nikto iný na Slovensku, má tiež silný politický potenciál, pretože spája tých najchudobnejších s tými bohatšími. To, že ho láka politika, mi imponuje, ale ak myslí svoju kandidatúru vážne, musí toho veľa zmeniť.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite