Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vedeli ste, že Merkelová merkeluje?

.martin Hanus .názory

V mojom Nemeckom diári najskôr o nemeckej tajnej službe, ktorá tvrdí, že má nový dôkaz o Assadovi ako páchateľovi chemického masakru s takmer 1500 obeťami. Ale potom bude veselšie: Nemci majú za sebou veľkú predvolebnú debatu. A nebyť zabávača Stefana Raaba, bola by to veľká nuda.

Americký prezident Barack Obama získal morálnu podporu pre zásah v Sýrii akurát zo strany, z ktorej to príliš nečakal: v Nemecku sú o tri týždne voľby, Angela Merkelová a Peer Steinbrück sa v nedelňajšom dueli predbiehali v uisťovaní, že Nemci sa na prípadnom údere proti Assadovi nebudú podieľať.

 Ale namiesto nich udrela nemecká tajná služba (BND), ktorá vraj zachytila usvedčujúci telefonát. Šéf BND Gerhard Schindler na tajnom stretnutí (ako vidieť, ani v Nemecku sa nič neutají...) s nemeckými bezpečnostnými politikmi zopakoval hlavné argumenty USA: len Assad má k dispozícii bojové otravné látky ako sarín, len experti režimu ho mohli namiešať a nasadiť spolu s malými raketami tak, aby zabil vyše 1400 ľudí. Takýchto útokov už bolo podľa BND viac, ale dosiaľ sa používal iba silno zriedený plyn, preto boli počty obetí také nízke. Podľa Schindlera chcel to isté spraviť režim aj tentoraz, ale jeho experti sa pri namiešavaní správnych pomerov pomýlili a do výslednej zlúčeniny pridali priveľa jedu.  

A teraz nový dôkaz: Schindler politikom prezentoval odpočutý telefonát vysokopostaveného zástupcu libanonského Hizballáhu s iránskym veľvyslanectvom, teda rozhovor medzi najbližšími Assadovými spojencami. Funkcionár Hizballáhu sa vraj Iránčanom sťažoval, že Assadovi praskli nervy a dopustil sa veľkej chyby, keď použil jedovatý plyn. 

Obamovi prichádza tento únik informácií od BND veľmi vhod. Britskí poslanci minulý týždeň celkom potopili premiéra Davida Camerona a Obamovi hrozí v kongrese podobný debakel.

Malá odbočka: Autor týchto riadkov sa po Iraku nedokáže zbaviť istej skepsy voči „dôkazom“ a „indíciám“, ktoré predkladajú tajné služby. Aj pred 10 rokmi BND podporovala a dopĺňala informácie CIA o Saddámových zbraniach hromadného ničenia. O zbraniach, ktoré neexistovali, ako sa ukázalo krátko po vpáde do Iraku – a ako správne už pred útokom tvrdili zbrojní inšpektori OSN. Takže i tentoraz sa oplatí vyčkať na analýzu inšpektorov, ktorí boli celý minulý týždeň na mieste činu, kde odoberali chemické vzorky a navštevovali nemocnice. Inšpektori síce nesmú skúmať, kto stojí za útokom, ale ich informácie o použitej látke môžu prezradiť viac aj o vinníkoch masakru.

 .................................................................................................................

 Televízny duel kancelárky Angely Merkelovej (CDU) a jej vyzývateľa Peera Steinbrücka (SPD) na americký spôsob nebol americký, ale v pravom zmysle slova nemecký: dramaturgovia ho naplánovali tak, že dvaja politici a štyria (!) moderátori hovorili ako roboti podľa presne stanovených tém aj času. Takže keď Merkelová rečnila podľa časomiery dlhšie než súper, moderátori ju na istý čas odstavili a Steinbrück ju musel dobehnúť, aby bolo všetko tip top spravodlivé). A typicky nemecké bolo ešte čosi: v krajine, ktorá svoj úspech a silu stavia na konsenzuálnosti svojej demokracie a biznis modelu, bol vysoko konsenzuálny aj “súboj roka”.

 Najväčší spor sa preto neviedol o Sýriu, záchranu eurozóny, zvyšovanie daní, ale o to, či Merkelová pripustí zavedenie mýta pre zahraničných vodičov a či Steinbrück naozaj myslel vážne v náznakoch vyslovenú úvahu, že úradníkom, policajtom a vojakom by nemali rásť penzie rýchlejším tempom než ostatnému ľudu. Tu Merkelová zbystrila a jediný raz poriadne zaútočila – a ako je pre ňu tiež typické, bol to útok zľava (SPD po dueli hasila, čo sa dalo a úradnícky stav upokojovala, že Steinbrück to myslel inak než to všetci pochopili).

 Sociálny demokrat bol však v celkovom meraní lepší: bol sviežejší, vtipnejší, útočnejší, no napriek tomu to nebol celkom on. Skvelý rečník sa často rozvášni tak, že mu uletí neuvážená veta, ktorú potom ľutuje a napoly odvoláva – ešte ako minister financií sa vyjadril, že do Švajčiarska s jeho bankovým tajomstvom pošle kavalériu, nedávno, už ako kancelársky kandidát, sa iba mimochodom rozhovoril o tom, že kancelársky plat (247 tisíc eur v hrubom ročne) je akýsi prinízky, a naposledy urazil východných Nemcov, keď Merkelovej údajný nedostatok lásky k Európe dal do súvisu s tým, že ju ani nemohla nasať, pretože vyrastala v komunistickej NDR. Na Steinbrückovi bolo počas duelu vidieť, ako sa kontroloval. A zvládol to, len vášne bolo trochu málo. Merkelová bola teda o čosi nevýraznejšia, ale neprehrala.

Podľa komentátora Spieglu Rolanda Nellesa dopadol duel 0:0. Nelles obohatil nemčinu o nové sloveso: “Merkelová merkelovala (Merkel merkelte), objímala súpera, nepríjemným otázkam sa vyhýbala. Jej motto je stale rovnaké: len tak ďalej. Krajinu a jej problémy spravuje potichu, kompetentne, triezvo. Víziu, myšlienky, ctižiadostivé reformné plány, nič také sa z nej nedalo vymámiť. Ale ako by sa aj dalo? Veď nič také nemá.”

 V tejto súvislosti mi napadá bradatý výrok nemeckého exkancelára Helmuta Schmidta, ktorým sa vysmieval vizionárom: Kto má vízie, nech ide k lekárovi. Kráľ bonmottov Schmidt to síce myslel trochu inak, ale Merkelová urobila z jeho bonmottu štátny program. 

 ................................................................................................................

 Pri dueli ešte ostaňme, pretože niečo vypovedá aj o nemeckej televíznej žurnalistike. Viaceré noviny vyhlásili za jasného víťaza duelu Stefana Raaba, jedného zo štyroch moderátorov duelu. Raab je v Nemecku kultová hviezda, ku všetkému odhodlaný zabávač (predstavte si Jozefa Pročka v najlepších časoch s humorom Adely Banášovej a vynásobte to desiatimi), ktorý doteraz nemal s politikou veľa spoločného. S nápadom, aby kancelársky duel spolumoderoval práve Raab, ktorý pritiahne k obrazovkám mladých, prišiel bývalý dlhoročný bavorský premiér Edmund Stoiber.

 A tak sa aj stalo, Raab priskočil k trom zavedeným, serióznym moderátorom a už pred duelom to medzi nimi iskrilo napätím. Napokon vyhral Raab, ktorého za zdravú drzosť oslavovali nielen mladí Nemci na Twitteri a Facebooku, ale aj vážení komentátori sprava a zľava.

 Len Raab a vedľa neho stojaca Anne Will dokázali Merkelovú a Steinbrücka vylákať z bezpečného revíru mítingových rečí. Ďalší dvaja moderátori kládli podľa rozvrhu síce rovnako často otázky, ale akoby tam ani neboli.

 Raab najskôr pôsobil umelo a utiahnuto. Politici prednášali zjavne naučené monológy, uhladení moderátori dávali pred zrkadlom nacvičené otázky a tak keď Raab skočil kancelárke do reči, pôsobilo to až nemiestne – Merkelová naňho kyslo zazrela, následne ho zotrela pohľadom a pokračovala ďalej vo svojom kancelárskom výklade. Raaba to však neodradilo a diváci sa neskôr vďaka nemu dočkali vrcholných scén. Napríklad keď Merkelová rozvláčne hovorila o zavedení mýta a až keď nebolo viac úniku, povedala, že je proti (čo sa jej vôbec nechcelo, keďže jej sesterská strana CSU je jasne za), Raab od radosti zvolal: “No konečne! To sa dalo zvládnuť aj rýchlejšie.”    

Ale viac sa pri ňom zapotil Steinbrück. Toho živo gestikulujúci Raab mučil otázkami, koho má vlastne voliť, ak ako priemerný Nemec túži po tom, aby bola SPD silná a aby on, milý chlapík Steinbrück, bol vicekancelárom a ministrom financií vo veľkej koalícii. (Vtip Raabovej otázky je v tom, že veľkú koalíciu CDU/CSU a SPD si želá väčšina Nemcov, no sám Steinbrück už na začiatku kampane vyhlásil, že do takejto vlády nikdy nezasadne, pretože sa uchádza jedine o kancelársky úrad. )

Ošľahaného Steinbrücka táto otázka očividne zaskočila, nemal pripravenú žiadnu odpoveď a tak sa len krútil dokola. Až mu duchaplný Raab, mimochodom vyučený mäsiar, odvetil: “Čo je to za postoj hovoriť, že ja budem len vtedy formovať veci, ak budem King of Kotelett.”

 Die Welt bol nadšený, že Steinbrückovi aspoň “na zlomky sekundy padla sánka”. Denník tiež verí, že s politickým moderátorom Raabom sa blýska na nové, lepšie časy. Doposiaľ vraj panoval arogantný elitársky postoj “, (…) že politika a zábava sa navzájom vylučujú, a že všetko, čo vyprodukuje súkromná televízia, povedie skôr či neskôr k zániku Západu.” A Raab, ktorý dal lekciu oficióznym moderátorom, ukázal novú cestu. Pochválila ho dokonca aj spisovateľská legenda Günter Grass.  

 ......................……………………………………………………………………..

 Ale nemecká politika je zaujímavejšia aj zábavnejšia než by ste súdili podľa “najväčšieho súboja roka”. Včera večer to predviedli lídri troch menších strán (Zelení, FDP a ľavicová Linkspartei), medzi ktorými boli ostré názorové rozdiely a skvelé rečnícke prejavy. Debata nadchla novinárov zo Spieglu, ktorí s iróniou podotkli, že model dvaja moderátori verzus traja politici je predsa len jednoznačne lepší než model štyria moderátori verzus dvaja politici. “Debata trpaslíkov” tiež podľa Spieglu ukázala, že politika nie je iba o technických detailoch týkajúcich sa príspevkov do dôchodkového systému, ale aj o emóciách. Spiegel nostalgicky dodal: “Toto vystúpenie trochu pripomenulo staré časy bonnskej republiky, keď sa zástupcovia všetkých strán vadili za jedným stolom. Občas to malo aj absurdné rysy, napríklad keď Helmut Kohl v roku 1980 ako šéf opozície niekoľko minút bez akéhokoľvek prerušenia burácal proti kancelárovi z SPD Helmutovi Schmidtovi.”

To boli časy. Dnes je tu dvojnásobná kancelárka a opätovná favoritka volieb Merkelová, ktorá neburáca, ale merkeluje.

 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite