Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Varovanie z Bystrice

.jaroslav Daniška .názory

Končí sa deň, keď sme si pripomenuli Povstanie. Mali sme štátny sviatok, v Bratislave pokojné ulice a Banskú Bystricu navštívil rumunský prezident Basescu a predseda ruského parlamentu Naryškin.

Na prvý pohľad všetko, ako má byť. Na SNP sa dnes pozeráme konsenzuálne, Povstanie nerozdeľuje pravicu a ľavicu, už niekoľko rokov nikto nespochybnil jeho význam a opodstatnenosť. Akoby nebolo čo dodať.

Keď však vidím, ako prezident Gašparovič kladie veniec pri Jankovičovej soche, tam vo vnútri Pamätníka SNP v Banskej Bystrici, mám pocit, že niečo dodať predsa len treba.

Je to viac než len príbeh jednej sochy a jedného autora.

Komunisti chceli pamätník venovaný SNP dlhodobo. Treba pripomenúť, že Husák bol vtedy ešte v base, prvým tajomníkom KSČ bol Novotný a ten namiesto stavby nového pamätníka stále hovoril o jeho umiestnení do Zvolena, na tamojší zámok.

A zrazu sa všetko začalo meniť.

Komunisti schválili stavbu nového pamätníka v Bystrici, strana rehabilitovala buržoáznych nacionalistov, Dubček sa stal prvým tajomníkom KSS a architekt Dušan Kuzma vytvoril nový návrh pamätníka spolu s Jozefom Jankovičom. Trvalo to  ešte dlho, celé roky, kým sa v auguste 1969 všetko ocitlo na svojom mieste. Medzitým prebehla pražská jar aj jej negácia, invázia „osloboditeľov“ aj odsun sochára Jankoviča na okraj obce.

Už odvtedy, najneskôr od roku 1969, je jasné, ako veľmi patrí Jankovičov príbeh k Povstaniu. K zápasu o jeho interpretáciu a charakter a k obnoveniu historickej pamäte.

Povstanie malo pre naše dejiny víťazný charakter. Hoci skončilo vojenskou porážkou, jeho politické dôsledky ďaleko presiahli tie vojenské. Slovensko sa vďaka nemu pripojilo k víťaznej strane v druhej svetovej vojne, v Povstaní sa etablovala nová politická generácia, ktorá odmietla čechoslovakistickú politiku svojich straníckych predchodcov (Ursíny prekonal Hodžu), a v neposlednom rade, Povstanie zmenilo podobu slovenského konzervativizmu: vymazalo z politickej mapy ľudákov, na ktorých miesto sa neskôr dostal katolícky disent, ktorého duchovný otec Tomislav Kolakovič (spolu s Vladimírom Juklom či Václavom Vaškom) Povstanie aktívne podporil.

Rok 1944 tak zmenil celé dovtedajšie politické spektrum. Niečo podobné sa v našich dejinách stalo iba v roku 1918 a 1989. 

Vráťme sa však k Jankovičovi a jeho soche.

Žiadna iná historická udalosť v našich dejinách – ani vznik štátu, ani najväčšia demonštrácia proti komunizmu, ani zmena režimu o rok neskôr  - nemá tak významné umelecké vyjadrenie, ako práve SNP. A to vďaka originalite bystrického pamätníka, v ktorom sa spája umenie s dejinami, uchovávanie historickej pamäte s jej interpretáciou, pravda s emóciami.

Bez Jankovičovej sochy je to nepredstaviteľné rovnako, ako bez architektúry, ktorá ju obklopuje, tvoria jeden celok. Jankovičove varujúce obete sú ako struny, ktoré rozozvučia celú stavbu. Väčšina tých bronzových obetí leží na hromade, ako telá v masovom hrobe. Tri postavy sa tlačia nad nimi, a nie je to žiaden triumfálny postoj. Aj ich tváre sú skrivené od bolesti. Neprekvapuje, že komunistov to muselo dráždiť.

Socha bola v roku 1969, keď bol pri 25. výročí Povstania pamätník SNP slávnostne otvorený, jeho súčasťou. Nevydržala však tlak normalizácie a v roku 1972 bola odstránená. Zápas o jej návrat sa tak stal zápasom o pravdivú interpretáciu Povstania. Stalo sa tak v roku 2004, keď sa Jankovičova socha vrátila na svoje miesto a jej propagandistická náhrada bola odstránená. Istým spôsobom však k náprave ešte chýba niekoľko krokov. Jedným z nich je, aby sa Jankovičove meno vrátilo na tabuľku, ktorá návštevníka informuje, kto je autorom pamätníka. 

Jankovičova socha nás chce varovať. Mala varovať už komunistov, aby nefalšovali charakter Povstania. Dlhé roky sa zdalo, akoby sa jej to nemalo podariť. Jej triumfálny návrat však svedčí o opaku.

Tie obete však majú varovať aj nás.





 - - -

Video k téme článku možno nájsť tu.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite