Obsah ich charakteru
Ten prejav je strhujúci aj po polstoročí. Ide o jeden z vrcholov americkej politickej rétoriky. Na začiatku King hovorí, že zakladateľské ideály USA zostali „nepreplateným šekom“. Upozorňuje na „temné a bezútešné údolie segregácie“, policajnú brutalitu, či čierne „ostrovy chudoby v strede oceánu materiálnej prosperity“. Až sa napokon prepracuje k legendárnemu vrcholu, v ktorom skonštatuje, že napriek ťažkostiam a frustráciám má stále ešte jeden sen: „Je to sen hlboko zakorenený v americkom sne“.
Slová „mám sen“ zopakuje ešte osem krát. Je to sen o tom, že aj na hlbokom Juhu sa jedného dňa budú môcť čierne a biele deti chytiť svorne za ruky. Je to sen o tom, že celá Amerika raz bude žiť podľa slov svojej Deklarácie nezávislosti, kde sa píše, že všetci ľudia boli stvorení seberovnými. Je to sen o tom, že Kingove deti raz budú žiť v krajine, kde nebudú posudzované podľa farby ich pokožky, ale podľa obsahu svojho charakteru...
O rok neskôr prešiel zákon o občianskych právach, ktorý skoncoval so zákonnou segregáciou čiernych v Spojených štátoch. Kingov prejav sa dotkol aj mnohých bielych Američanov. Apeloval totiž na ich zmysel pre meritokraciu a snahu čiernych po rovnoprávnosti pozitívne zakomponoval do americkej národnej mytológie. Takže sa nedá čudovať, ak sa Kingov prejav stal po desaťročiach sám jej súčasťou. No ideály sú jedna vec a realita druhá. Ubehlo polstoročie odkedy sú černosi v USA rovnoprávni. Lenže napriek veľkému úsiliu zo strany politikov, experimentom s pozitívnou diskrimináciou, či napriek skutočnosti, že Afroameričan sedí v Bielom dome, priepasť medzi bielymi a čiernymi stále pretrváva. Inak povedané, mnohým černochom sa nedarí zladiť svoje individuálne ašpirácie s oným „americkým snom“.
Priepasť je stále tu
Podľa údajov Pew Research Center sa priepasť medzi čiernymi a bielymi zmenšila v takých ukazovateľoch ako je percento študentov, ktorí dokončia strednú školu alebo v očakávanej dĺžke života. Vo volebnej účasti počas prezidentských volieb 2012 dokonca čierni predbehli bielych, čo zrejme súviselo s kandidatúrou Baracka Obamu. V ukazovateľoch miera chudoby, či vlastníctvo domu zostáva čierno-biela priepasť viac-menej nezmenená. Takisto bez práce je sústavne asi dva krát toľko čiernych ako bielych, na čom sa plynutím času veľa nemení. Čo je však zarážajúce, v posledných desaťročiach sa ešte priepasť medzi rasami o niečo rozšírila pokiaľ ide o príjem a bohatstvo domácností.
Aspoň pár čísiel ako to dnes vyzerá medzi Američanmi podľa rasy. Mediánový príjem bielej americkej domácnosti je v súčasnosti 67 tisíc dolárov, kým u amerických Aziatov to bolo až 68 tisíc dolárov. Naproti tomu, u čiernych je to len 39 tisíc, čo je skoro toľko ako u Hispáncov (40 tisíc dolárov). Pokiaľ ide o vzdelanie, v roku 2012 malo dokončený „college“ asi 15 percent Hispáncov, 21 percent čiernych, 34 percent bielych, ale (a teraz pozor) až 51 percent Aziatov. Tie americké rasové štatistiky na vyššie uvedenom linku sú zaujímavé, pretože ukazujú, že napríklad Hispánci v ukončení strednej i vysokej školy zaostávajú aj za černochmi, kým Aziati zase vo viacerých oblastiach predbiehajú bielych. Dáta tak vyvracajú na jednej strane schémy rasistov (čím belšia pokožka, tým bystrejší a úspešnejší), ale na druhej strane aj schémy tých, čo zaostávanie nebelochov hádžu na biely rasizmus. Ak je vplyv rasizmu v Amerike stále taký silný, prečo nebrzdí v rozlete Aziatov?
V katastrofálnom stave sa nachádza čierna rodina, čo zrejme vysvetľuje časť zaostávania tejto skupiny oproti bielym. Čierny ekonóm Thomas Sowell (a nie iba on) upozorňuje, že rozklad rodiny, vzhľadom na jej sociálne a socializačné funkcie, má mimoriadne ničivé dôsledky práve na chudobných. V roku 1960 bolo zosobášených 74 percent bielych, 72 percent hispánskych a 61 percent čiernych dospelých. V súčasnosti žije v manželstve 55 percent bielych, 47 percent Hispáncov a len 31 percent čiernych. Veľa čiernych detí sa dnes rodí slobodným matkám, ktoré sú následne aj viac ohrozené chudobou. V roku 2011 až 72 percent černošiek, ktoré porodili, boli nezosobášené (takýchto bielych rodičiek bolo „len“ 29 percent). O dedičstve otrokárstva a segregácie to zrejme nebude. V rokoch 1890 až 1940 bolo manželstvo medzi čiernymi ešte dokonca o čosi častejšie ako medzi bielymi. O prevažujúcom podiele čiernych na americkej väzenskej populácii škoda hovoriť.
Ešte dlhá cesta
O tom, prečo sa čiernym Američanom nedarilo počas uplynulého polstoročia dobiehať belochov rýchlejšie, sme písali na tomto mieste, ale dotýka sa toho aj Ota Ulč vo svojej provokatívnej eseji v najnovšom čísle .týždňa. Medzi černochmi si mnohí zvykli na polohu obete, kde krivdy minulých storočí v podobe otrokárstva a segregácie majú slúžiť ako univerzálna výhovorka na všetko. Za každým rohom vetria skrytý rasizmus. Pričom bieli majú svoju vinu splácať do konca sveta peniazmi, či zákonnými výhodami pre farebných. Týmto očakávaniam vychádzajú ochotne v ústrety politicky korektní bieli ľavicoví liberáli. No časť čiernych elít pôsobí nádejne. Herec Bill Cosby, ekonómovia Thomas Sowell a Walter Williams, spisovateľ a publicista Shelby Steele, či jazykovedec John McWhorter sú popri mnohých ďalších skutočnou nádejou čiernej Ameriky. Rozprávajú totiž o tom, čo čierni môžu a musia urobiť sami pre seba.
Ako teda dosiahnuť, aby sa v priebehu ďalších 50 rokov priepasť medzi výkonmi bielych a čiernych zacelila? Snáď nesústrediť sa toľko na včerajšie krivdy a viac hľadieť na dnešné príležitosti. King chcel, aby ľudia boli posudzovaní podľa povahy ich charakteru, nie podľa farby ich pokožky. Politiky založené na pozitívnej diskriminácii nie sú v súlade s jeho snom. No je tiež dôležité uvedomiť si, v čom sa doba posunula. Generácia Martina Luthera Kinga kládla dôraz na politiku a zmenu zákonov. Lenže dnes veľa černochov potrebuje skôr zmenu kultúrnych vzorcov správania a postojov k práci, ku vzdelaniu, manželstvu, rodine, či k sporiacim návykom. Militantnou politickou aktivitou sa nedá nahradiť drobná práca medzi ľuďmi, ktorú treba vykonať v oblasti zvyšovania kultúrneho kapitálu obyvateľov veľkomestských get.Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.