Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecký diktátor v Bratislave

.martin Hanus .názory

Opäť pravidelný Nemecký diár: tentoraz o svetovej ríši s názvom Volkswagen, nadšení môjho obľúbeného ľavičiara Wolfganga Münchaua pre program Zelených a o vzbure v Spiegli proti novému šéfredaktorovi.

Volajú ho vraj Wiko, ale iba v jeho neprítomnosti a trasú sa pred ním aj v bratislavskej automobilke – Martinovi Winterkornovi a jeho svetovej ríši Volkswagen venoval nemecký magazín Spiegel titulnú obálku a jedenásť strán (text nie je voľne dostupný). Prečo toľko pozornosti? Spiegel to zdôvodňuje v prvých vetách: „Martin Winterkorn chce spraviť z Volkswagen najväčšiu automobilku sveta. Vládne tvrdou rukou. Lenže politika rýchleho rastu môže byť pre celý koncern aj zamestnancov priveľkým bremenom.“

Winterkorn Volkswagenu naordinoval, že do roku 2018 sa musí stať najväčším výrobcom áut (dnes ho ešte predbieha Toyota a General Motors). Ako uvádza Spiegel, šéf nemeckej automobilky pozná len tri slová: „Rast, rast, rast.“

Pod koncern s centrálou vo Wolfsburgu patrí toho času dvanásť značiek (napríklad VW, Audi, Škoda, Seat, Lamborghini, Bentley, Bugatti, Porsche), v jeho fabrikách po celom svete pracuje 550 tisíc ľudí. Nebyť Číny, v automobilke by mohli na veľkolepé ambície zabudnúť. Minulý rok tu koncern predal 2,8 miliónov áut, čo znamenalo zisk 3,7 miliardy eur. Fantastické sú najmä vyhliadky: minulý rok sa v Číne dohromady predalo 13,2 milióna áut, ale v roku 2020 by to malo byť už vyše 20 miliónov áut. Takže vo Volkswagene sa už dnes hovorí a myslí po čínsky. 

Spiegel je však viac než čínskou stratégiou fascinovaný samotným Winterkornom: ten redaktorom týždenníka dovolil, aby ho istý čas sprevádzali na cestách a pozorovali, ako spravuje svoj koncern. V Spiegli boli zo zážitkov natoľko ohromení, že o koncerne píšu ako o Winterkornovej ríši, ktorú prirovnávajú k „Severnej Kórei bez pracovných táborov“. 66-ročný Winterkorn je totiž „fanatikom kvality“, ktorý neustále vyráža na inšpekcie a testovacie jazdy do fabrík VW po celom svete a ktorému počas debát s technikmi neunikne žiaden detail (aká je hrúbka laku? Prečo motor tak hučí? A prečo má, doparoma, Kia Forte takú ľahko ovládateľnú prevodovku?). Kým Winterkorn svojim podriadeným žoviálne tyká, oni mu úslužne vykajú. Novinári Spieglu videli jeho výbuchy hnevu, počas ktorých Winterkorn vrieska a ostatní meravo stoja a neprotirečia. „Samozrejme, občas je aj krik, to je bez debaty,“ priznáva Winterkorn novinárom po jednom výstupe, „ale keď zbadám, že ten druhý je trochu dotknutý, vezmem ho za rameno a poviem: ‚Nemyslel som to osobne‘“.

Ešte pôvabnejšie je, ako Winterkorn charakterizuje svoju formu vlády: „V koncerne VW rastie tráva len tam, kam sa šéf VW pozrie.“ Ako neskôr dodáva Spiegel: „Tento koncern drží pohromade strach.“ Sám Winterkorn je na to vcelku hrdý. Novinárom ochotne rozpovie o oslave na počesť jeho 65. narodenín v centrále vo Wolfsburgu, keď sa vraj telemostom pripojili aj z Číny či Brazílie, aby mu zaspievali pesničky. Winterkorn sa im poďakoval a prisľúbil, že za nimi čoskoro pricestuje. Jeho manželka stála pri ňom a uvidela v očiach týchto ľudí na druhom konci sveta strach. Strach z ďalšej návštevy. Manžela sa opýtala: „Miláčik, povedz mi, čo to tu stváraš?“ Šéf VW po prednesení tejto milej príhody novinárov ubezpečí, že bez tvrdosti sa veľký koncern nedá ovládať.

Spiegel má skôr pochybnosti: „Vo výhľade nie je nikto, kto by mohol byť vládcom ako on. Je ťažké rásť pod jeho váhou. Je možné, že po ňom sa koncern rozpadne na mnohé časti so slabou centrálou. To je často problém diktatúr, ktoré visia na jednotlivcoch a preto nemajú trvácnosť. Demokracie sú trvalejšie.“

V rozsiahlom texte je na jednom mieste reč aj o bratislavskom závode, a to v súvislosti so žiarlivosťou a samoľúbosťou jednotlivých značiek VW. Koncern v Bratislave na prvý pohľad pôsobí ako harmónia sama, z bežiacich pásov vychádzajú za sebou Touareg, Porsche Cayenne a Audi Q7. No kým karosérie Audi a VW sú na konci výrobného procesu vybavené motormi a kolesami, Porsche putuje nedokončené do Lipska, hoci by ho pokojne mohli dokončiť montéri a robotníci v Bratislave. Lenže v Porsche, kde je veľká hrdosť na svojbytnosť značky, si vybavili, že to musia robiť vo vlastnej fabrike, aj napriek vyšším nákladom. Bratislava teda ukazuje, že ani Winterkorn nemá vo svojej ríši všetko pod kontrolou. Keby sa však nemecký diktátor rozhodol našu fabriku zavrieť, HDP Slovenska by razom kleslo... 

.....................................................................................................................

Wolfgang Münchau, nemecká komentátorská hviezda v službách Financial Times, sa naposledy vysmial predvolebným programom nemeckej pravice - Merkelovej CDU a liberálom z FDP.

Svoj hlas dá v septembrových voľbách Zeleným, ktorí majú podľa neho najlepší ekonomický program. Münchau je totiž nadšený z toho, že Zelení nedali na krčmové reči a presne zanalyzovali príčiny eurokrízy. Ako uvádza komentátor, Zelení sa odvážili napísať, že kríza nie je rozhodne “výsledkom nezodpovednej rozpočtovej politiky na juhu Európy, ale je dôsledkom kapitálových tokov, ktoré vyplynuli z celkových hospodárskych nerovnováh. Nemecké prebytky na bežnom účte sú teda rovnako súčasťou nerovnováh rovnako ako deficity v južných štátoch”. Zelení tiež podľa Münchaua správne tvrdia, že politika šetrenia zosilňuje krízu a oslabuje sociálnu súdržnosť. A ako ďalej píše, úplne ho dostala pasáž, kde Zelení navrhujú spoločnú európsku hospodársku politiku, v rámci ktorej by “prebytkové krajiny” ako Nemecko mali povzbudiť svoj vnútorný dopyt a pomôcť tak juhu eurozóny.    

Len škoda, že sa dal Münchau uniesť zelenou analýzou eurokrízy natoľko, že mu neostalo ani pár viet k plánom Zeleným radikálne zvýšiť dane (plány by citeľne zasiahli strednú vrstvu a bohatších) – čo by malo zrejme vážny dosah na ekonomiku Nemecka, a tým pádom aj eurozóny.

………………………………………….………………………………..........

Kým Spiegel píše o tom, ako riadi diktátor Winterkorn svoju ríšu Volkswagen, ostatné médiá sa so škodoradosťou venujú vzbure redaktorov Spieglu proti novému šéfredaktorovi Wolfgangovi Büchnerovi. Ten si vraj už pred nástupom do funkcie počína trochu diktátorsky.

Celá situácia je vlastne prekvapivá: Büchner bol do čela magazínu povolaný po tom, čo si predchádzajúci tandem šéfredaktorov už nevedel prísť na meno a vzťahy v Spiegli sa zostrovali. To všetko mal zmeniť Büchner, muž s povesťou diplomata, ktorý mal zmieriť printovú a online redakciu, a dať Spieglu v internetovom veku klesajúcich príjmov z inzercie a padajúcich nákladov printu novú víziu rastu. Büchner však ešte ani poriadne nenastúpil a sebavedomá redakcia sa proti nemu búri. Nový šéfredaktor totiž oznámil, že jeho zástupcom bude Nikolaus Blome, muž z bulvárneho denníka Bild. To meno je však červeným súknom, medzi Bildom a Spieglom panuje už dlhšie nenávisť. Spiegel pred dvomi rokmi označil novinárov Bildu za “podpaľačov” a naopak Bild sa nedávnej investigatíve Spieglu vo veci americkej špionáže vysmial ako nezmyslom. Blome je navyše z pohľadu priemerného redaktora Spieglu vyhraneným konzervatívcom. Šéfovia jednotlivých rubrík Spieglu preto na spoločnej porade jednohlasne Blomeho odmietli (ich hlasovanie je nezáväzné). Büchner však zatiaľ tvrdí, že na Blomeho nominácii trvá.

Povedané spieglovsky: ak Volkswagenu hrozí, že sa rozpadne na diktatúre, Spieglu hrozí, že sa rozpadne na demokracii.

 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite