Je to totiž česká kauza, nie naša. Pražské vášne by nás mali nechať chladnými.
Veď posúďte: Koho sem posielajú Američania? Sponzorov víťazných prezidentských kandidátov. Koho Rusi? Číňania? Kubánci? Iste, sú aj výnimky.
Zaujímavých veľvyslancov tu mali častejšie než iní napríklad Nemci, Briti, Rakušania, Poliaci a samozrejme Česi. A mnohí ďalší. Viaceré krajiny tu okrem zastupiteľstiev financujú aj svoje kultúrne inštitúty, takže nás považujú za niečo viac, než len partnerský štát.
Mal som možnosť stretnúť viacerých veľvyslancov, ktorí u nás reprezentovali svoju krajinu na úrovni, ktorá azda presahovala význam Slovenska. A mal som možnosť stretnúť aj ich opak. Napríklad veľvyslancov, ktorí sa nevhodne vyjadrovali k našej legislatíve a zasahovali do toho, čo mali úctivo rešpektovať.
Ak máme pani veľvyslankyňu Klausovú za niečo kritizovať, tak nech je to jej budúca činnosť, nie jej meno.
Peter Morvay a denník Sme by si mali uvedomiť, že existuje hranica.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.