Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Letné čítanie ´13

.lukáš Krivošík .názory

V posledných týždňoch som čítal pár zaujímavých kníh. Nie sú to nevyhnutne horúce novinky tohto leta, no zabavili i poučili. A tým pádom splnili účel.

Lukáš Krivošík

Jedna z mnohých vecí na tomto svete, ktoré ma fascinujú, je fenomén mesta. Obdivujem, ak má budova zaujímavú architektúru. No rád mám aj logiku usporiadania miest ako takých. Porovnávanie historických fotiek ulíc, ktoré poznám, so súčasnosťou. Študovanie modelov starovekých miest. Alebo kochanie sa architektonickými návrhmi budov, ktoré neboli nikdy postavené. – To sú také moje občasné úchylky.

V júli som paralelne čítal dve knihy, ktorých spoločným menovateľom je práve mesto, no inak sa líšia takmer vo všetkom. Prvá sa volá Triumph of the City (Triumf mesta) od harvardského profesora ekonómie Edwarda Glaesera. Keďže autor sa tu dotýka aj úpadku mesta Detroit, citoval som ho v nedávnom článku na túto tému. Dlhšia recenzia knihy z môjho pera sa dá nájsť zase na tomto mieste.

Glaeser sa zaoberá predovšetkým vzostupom, prípadným úpadkom, či znovuzrodením svetových metropol ako New York, Londýn, Tokio, Singapur, Detroit a Houston, no viaceré jeho lekcie sa hodia aj na menšie mestá. Tá druhá kniha vyšla ešte v 70. rokoch, je o dejinách mesta Prievidza a jej autorom bol katolícky kňaz Mikuláš Mišík. Pohnútkou, prečo som po nej siahol, mi bol asi nejaký záchvev lokálpatriotizmu a túžba prečítať konečne publikáciu, ktorá patrí k základnému prehľadu každého hrdého Prievidžana. Mišíkova Prievidza je autoritatívnou knihou o dejinách tohto centra Hornej Nitry, ktoré po stáročia zvádzalo boj o svoje výsady s bojnickým panstvom. Mesta, ktorého obyvateľstvo po druhej svetovej vojne narástlo vďaka rozvoju baníctva z 5 tisíc duší na desaťnásobok.

Ekonóm Gleaser tvrdí, že upadajúce tradičné priemyselné metropoly by mali investovať do svojho ľudského kapitálu a byť dobrým prostredím pre dynamické malé a stredné firmy, z ktorých by mohli vyrásť nové hospodárske ťahúne mesta. Kto vie, možno tu niekde je aj návod pre riešenie problémov Prievidze.

Ďalšiu letnú vec som prečítal v podstate na tri krát, sediac v tieni na kúpalisku počas teplých dní uplynulých dvoch týždňov. Jej autor sa volá Drahoš Mihálek a názov má Biznis po slovensky. Je to o chlapíkovi, ktorý hneď po Nežnej revolúcii začne podnikať, rýchlo sa dostane k peniazom a za osem rokov (dej končí v roku 1998) ju predá. Firemné výzvy striedajú exotické dovolenky, bujaré oslavy a náhodné flirty so ženami. To všetko na pozadí mečiarizmu, ktorého zlovestný tieň čoraz viac preniká aj do biznisu. Číta sa to rýchlo. Akurát po dvesto stranách už ten kolobeh práca – dovolenky – večierky – milenky začína byť trochu monotónny. Ale k bazénu postačuje. 

Momentálne mám rozčítanú knihu filozofa Františka Novosáda, Útržky o Slovensku. Novosád je prenikavý mysliteľ, ktorý vychádza skôr z ľavicových pozícií, no keď uvažuje o slovenskej otázke, dochádza k mnohým zaujímavým postrehom, ktoré by zrejme nemal problém podpísať nikto, naprieč ideovo-politickým spektrom. Zatiaľ jedna z najzaujímavejších kníh, ktoré som tento rok čítal.

Zvyčajne mám vždy rozčítané dve knihy naraz. Tou druhou je v súčasnosti The Art of Pilgrimage (Umenie putovania) od Phila Cousineaua. Kamarát na ňu naďabil na výlete v Nepále. Autor tu analyzuje úlohu púte ako posvätnej cesty naprieč náboženskými a filozofickými tradíciami. Snaží sa postihnúť spoločný základ pre púť ako takú. Občas, keď sa človek sám v sebe nevie vyznať, vydá sa na takúto posvätnú cestu za hlbším poznaním seba, vesmíru, či Boha. Možno do Santiaga, možno do Mekky a možno do Národnej bejzbalovej siene slávy v newyorskom Cooperstowne. 

Každú chvíľu čakám, že na mňa odtiaľ vyskočí nejaká ezoterika, ale autor sa zatiaľ drží pri zemi. Meniaci sa kontext okolo nás má počas cesty nejakým spôsobom dodať kľúč k rozšifrovaniu našich najvnútornejších otázok. A potom je tu ešte téma, či sa aj banálna dovolenka alebo pracovná cesta dá posvätiť tak, aby fungovala aj ako púť za duchovným poznaním... ale tak ďaleko som sa ešte nedostal.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite