Der Spiegel rozhodne nie je libertariánsky časopis: Aj v rozsiahlom texte „Der Nanny-Staat“ z aktuálneho čísla (text nie je voľne prístupný) ubezpečuje, že pravidlá diktované štátom sú nevyhnutné, lebo „sloboda vlkov znamená smrť jahniatok“.
Spiegel však varuje: keďže všetky strany sa stali paternalistickými, rozmnožujú sa všemožné pravidlá, ktoré zasahujú do toľkých oblastí života, až je ohrozená sloboda jednotlivca.
Najčerstvejším príkladom posledných dní je predvolebný návrh strany Zelených, ktorá chce verejným kantínam prikázať povinný deň bez mäsa, takzvaný „Veggie Day“. Nemci majú regulácie síce vcelku radi, ale proti tomuto návrhu sa dvihol veľký odpor na Twitteri a Facebooku.
Týždenník prináša aj ďalšie príklady regulácie životného štýlu. Vládna komisia navrhuje zaviesť daň na nenasýtené mastné kyseliny, aby občania jedli menej mäsa, salám či masla. V jednej príjemnej berlínskej štvrti je už zakázaný džoging s kočíkom. V inej časti Nemecka zrevidovali protifajčiarsky zákon tak, že už sa nesmie fajčiť ani z elektronickej cigarety, hoci nevypúšťa žiaden dym. Niektorí predstavitelia Zelených chcú tiež zakázať maličké balenia smotany do kávy, lebo sú vraj symbolom toho, „ako naivne zaobchádzame so surovinami“. V Hamburgu musí mať istý predavač rýb (na základe súdneho rozhodnutia) na pulte tabuľu s varovaním, že ryby obsahujú kosti. V jednom mestečku sa boria s problémom, čo so 60 rokov starou skokanskou vežou nad bazénom, ktorá je otočená smerom na východ, keďže vraj hrozí riziko oslepenia (podľa smerníc má byť veža otočená na sever). V bavorskom Penzbergu zrušili tradičný fašiangový sprievod – miestny úrad totiž najskôr zakázal, aby bol jeho súčasťou beh koní, potom zakázal strieľanie pilín z dela a keď sa napokon nesmeli z bezpečnostných dôvodov hádzať do vzduchu ani cukríky a kvety, miestnych to nasrdilo a sprievod celkom zrušili.
Podľa Spieglu títo regulátori k ľuďom nepristupujú ako k druhu Homo sapiens, ale ako k Homo demens.
Týždenník však ponúka kontrapríklad: kým primátor Düsseldorfu vydal osemstranovú brožúru pre chodcov, ako správne prechádzať cez ulicu, v mestečku Bohmte zrušili na hlavnej ulici všetky dopravné značky, semafory a prechody pre chodcov. A hoci tam denne prejde 12 tisíc áut a nákladiakov, doprava je plynulejšia a bezpečnejšia než predtým. Je to tak vraj z dôvodu, že „veľa pravidiel je zlých pre bezpečnosť, pretože účastníkov premávky ukolísavajú v pocite bezpečnosti, v skutočnosti ich však preťažujú svojou komplikovanosťou. Tam, kde nie sú žiadne značenia, sú ľudia bdelí“. (Upozornenie pre tých euroskeptikov, ktorí za každou reguláciou vidia diabla z EÚ: tento dopravný experiment podporuje a financuje EÚ.)
Často krát mierne doľava orientovaný Spiegel sa na záver vysmieva z tých, ktorí chcú z našich životov správnou reguláciou odstrániť každú neistotu a problém: „Liebe Nannys: Die kurze Phase vor dem Tod nennt man – Leben.“
..............................................................................................................
Ako si katastrofálnou kampaňou prehrať voľby – pod týmto leitmotívom budú raz svetové katedry politológie hovoriť o Peerovi Steinbrückovi, kancelárskom vyzývateľovi Angely Merkelovej.
A pritom mal byť tento úspešný exminister financií tromfom sociálnych demokratov z SPD: je intelektuálne omnoho zaujímavejší než ničnehovoriaca (hoci bystrá, veľmi bystrá) Merkelová, je provokatér a skvelý rečník, svojím nedoktrinárstvom prijateľný aj pre neľavicového voliča.
V mnohom pripomína českého chytráka Kalouska a to je súčasne aj jeho prekliatím: Steinbrück by bol možno ideálnou dvojkou či trojkou strany, ale dnes je všetkým v SPD jasné, že ako volebná jednotka bol úplne chybnou nomináciou. Namiesto toho, aby vyvíjal na Merkelovú sústavný tlak, často pôsobí ako jej volebný asistent. Raz povie, že kancelársky plat je primalý (načo stačí Merkelovej len sucho skonštatovať, že je dostatočný). Alebo po posledných talianskych voľbách povie, že tam uspeli blázni a následne s ním taliansky prezident zruší stretnutie (Nemci opovrhujú Berlusconim, ale v kancelárskom úrade si neželajú neriadenú strelu).
A teraz naposledy urazil Steinbrück v rozhovore pre Tagesspiegel východných Nemcov: Merkelovej vraj chýba vášeň pre Európu, čo má súvisieť s tým, že bola socializovaná v NDR a preto je jej projekt Európy vzdialenejší než západonemeckému politikovi, ktorý s ním vyrastal od kolísky.
Jeho výroky o mentálne iných východných Nemcoch si začali žiť vlastným životom a odsúdili ich politici zo všetkých strán – okrem SPD, ktorá musí trpne mlčať.
Kancelársky kandidát SPD teraz zaradil spiatočku. Ako píšu Süddeutsche Zeitung, “Steinbrück si obchádza východných Nemcov”, zdôrazňuje, že “nechcel hodiť všetkých východných Nemcov do jedného vreca” a ani si o nich skutočne nemyslí, že by mali “vrodený dištanc k Európe”. Nešťastník Steinbrück sa len zaplieta, CDU so skrytým jasotom vyhlasuje, že ide len o jednu z ďalších epizód v "nekonečnej reťazi trápností" a dokonca i niektorí politici zo strany Zelených, najbližšieho partnera SPD, verejne spochybňujú, že je spôsobilý byť kancelárom.
SPD bola ešte v nedávnych Schröderových časoch naolejovanou kampaňovou mašinkou, no dnes so svojím intelektuálskym provokatérom predvádza, ako vyzerá antikampaň.
................................................................................................................
Ale aj samotní Zelení si zaiste predstavovali, že predvolebné leto – navyše s veľkými horúčavami, počas ktorých sa dá brojiť proti globálnemu otepľovaniu – využijú na krajšie posolstvá. Už na jar sa objavili informácie o tom, že viacerí politici Zelených v 80. rokoch podporovali skupiny, ktoré žiadali legalizáciu pedofílie. Zelení na to reagovali otvorenosťou: poverili dvoch politológov, aby do volieb preskúmali túto čiernu kapitolu straníckych dejín.
Frankfurter Allgemeine Zeitung teraz prichádza s prvými výsledkami pedofilného výskumu: nešlo len o prípady jednotlivcov ako Daniel Cohn-Bendit (v súčasnosti jeden z najvýrečnejších europoslancov), ktorý o svojich pedofilných zážitkoch dokonca písal v knihe, ale o systémový problém.
Zelení mali už pri svojom založení v roku 1980 v programe pasáž nazvanú “Proti diskriminácii sexuálnych vyvrheľov”, ktorá umožňovala omnoho voľnejší postoj k pedofilným vzťahom, pokiaľ sú dobrovoľné. Neskôr sa našli celé regionálne zväzy Zelených, ktoré žiadali odstránenie paragrafov trestajúcich pedofíliu. Ako nová agenda ľudských práv to však nevydržalo a v roku 1993 táto požiadavka zo zelených programov vypadla.
Tiene minulosti však padajú aj na politikov v ďalších stranách: výskumníci totiž objavili, že zmenu sexuálneho trestného práva v prospech pedofilov žiadali aj mládežníci liberálnej FDP (koaličný partner Merkelovej CDU) a revíziu príslušných protipedofilných paragrafov vtedy pripustil aj niekdajší tajomník FDP, dnes sociálny demokrat a nám tak dobre známy bývalý eurokomisár Günter Verheugen.
Škandál si zatiaľ vyžiadal prvú politickú obeť: z kandidátky do Bundestagu odstúpila 53-ročná Dagmar Döringová z FDP, ktorá sa ako študentka angažovala v hnutí za legalizáciu pedofílie a v akomsi politickom zborníku “Pedofília dnes” sa dokonca chválila sexuálnymi skúsenosťami s deťmi. Politická kariéry trojnásobnej matky sa skončila neslávne. Kto by sa chcel lúčiť s politikou vyhlásením, že sa na deťoch ničoho zlého nedopustil, išlo vraj len o literárnu fikciu, a všetky pedofilné politické aktivity boli “veľkou chybou”...Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.