Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Iný pohľad: Čo môže byť horšie ako Putin?

.jaroslav Daniška .názory

Dnes si v prehľade tlače všimnem obraz Ruska. Toho súčasného Ruska s Putinom pri moci a jeho nástupcom čakajúcim kdesi za rohom.

Američania a Rusi sa nerozprávajú. Prezident Obama zrušil septembrový summit kvôli kauze Snowden. Urobil dobre? Názory sa líšia bez ohľadu na ideológiu. Neokonzervatívci (áno, tento historický druh ešte stále prežíva) na čele s Charlesom Krauthammerom už celé leto skáču Obamovi po hlave, že je na smiech celému svetu a nie hlava veľmoci. Pridala sa aj homosexuálna lobby, ktorú dráždi Putinova politika voči tejto menšine (Rusko zakázalo propagáciu homosexuality). Tak prezident "buchol" do stola. Chyba, odkazuje mu Patrick Buchanan, nie je čas na druhú studenú vojnu, nech už si Wall Street Journal a Washington Post píšu, čo chcú.

Thatcherová kedysi označila Gorbačova za muža, s ktorým sa „dá robiť biznis“. Žeby bol Putin horší? To ťažko. Američanom, ako píše Economist, vadí Putinova podpora Assadovho režimu v Sýrii, najmä dovoz zbraní, osobitne budovanie proti-leteckej ochrany, ktorá by znemožnila vyhlásenie bezletovej zóny nad Sýriou, respektíve jej prípadné bombardovanie.

Lenže, je ruská politika voči Sýrii chybná?

Rusi bránia svojho spojenca (v Sýrii majú vojenskú základňu a prístav). Tento spojenec vedie vojnu proti vlastnému obyvateľstvu, lenže jeho nepriateľmi sú islamisti a Kurdi. Ak Assad padne, je možné že na Blízkom východe vznikne nový islamistický režim a možno ďalšia regionálna vojna s Kurdami, ktorí chcú tiež vlastný štát. Dobré riešenia teda neexistujú. Ale čo je pre Západ horšie?

Jeane Kirkpatricková napísala pred vyše 30 rokmi v časopise Commentary, významnú esej Diktatúry a dvojitý štandard. Tvrdila vtedy, že Západ by sa mal na diktatúry pozerať realisticky, teda dvojako: podľa toho, či tamojšie režimy sú len diktatúrami, alebo aj protizápadnými diktatúrami. Možno nastal čas vrátiť sa k takejto politike. Rusi to už robia.

Mimochodom, Gorbačov.

Nemecký Spiegel rieši problém, že už druhýkrát bola ohlásená Gorbačovova smrť. Tentokrát v tlačovej správe Ria Novosti. Bola to však falošná správa, Gorbačov žije: má 82 rokov a veku primerané zdravotné problémy.

Spiegel si však všíma, ako nenávistne opäť na Gorbačova reagovali ruskí blogeri a čitatelia internetu. Prečo? Pred dvomi rokmi sa ho na to spýtali priamo: „Prečo vás toľko Rusov nenávidí?“ spýtal sa nemecký týždenník. Gorbačov vraj najskôr minútu mlčal a potom povedal toto: „Ľudia ma asi prestanú nenávidieť až po mojej smrti.“

Súdiac podľa internetových komentárov pod článkom o jeho smrti, aj v tomto sa bývalý boľševik mýlil.

Úplne inak to vidia Poliaci. Poľskí národovci radi počítajú, koľkokrát už poľskí vojaci v dejinách pochodovali po Moskve, na Rusko sa teda pozerajú trochu inak, ako my.

V najnovšom čísle pravicového týždenníka Do Rzeczy si na jeho titulke kladú otázku, do kedy Rusko prežije. Dávajú mu desať, maximálne pätnásť rokov. „Poľsko sa nemá dôvod báť Ruska. Je to štát, ktorý nedokáže poraziť silnejšieho súpera, ako je Gruzínsko,“ hovorí v rozhovore pre týždenník ruský historik Viktor Suvorov. „Putin je pri moci už 13 rokov a Rusko sa pod jeho vládou rozpadá,“ dodáva Suvorov, je to teda slabý režim. Putinova vláda sa podľa neho dopúšťa strategickej chyby: „preceňuje vlastné schopnosti a ignoruje skutočné hrozby, ktoré trápia spoločnosť. Putinova vláda stratila pud sebazáchovy. Pohŕda svojim národom do tej miery, že už ani neskrýva vlastné drancovanie.“

Nuž áno, v Rusku sa kradne ťažko predstaviteľným spôsobom. Ale kedy sa nekradlo? Problém je, že takto Rusko funguje už od dávna. Písal o tom Alexander Radiščev aj Sergej Dovlatov. A predsa to ani v 19., ani v 20. storočí neznamenalo zánik Ruska.

Najzaujímavejší portrét súčasného Ruska som našiel v knihe Bena Judaha Krehká ríša. Magazín Foreign Policy túto knihu označil za jednu z 25 kníh tohto roka, ktorú treba čítať, a mám pocit, že právom.

Judah predstavuje trochu iné Rusko, než to, čo poznáme z našich či západných médií. Začína opisom hororovej scény z mestečka Kuševskaja, na juhu Ruska. V masakre, ktorá sa tam odohrala v novembri 2010, zabili verejne známi banditi celú rodinu so štyrmi deťmi. Len tak. Pre radosť zo zabíjania. Podobných masakrov sa v Rusku odohráva viacero, tento však krajinu vystrašil. Gang mal väzby na politikov, preto sa cítil nedotknuteľný. Putin však v tomto prípade musel konať a zasiahnuť. Viac o tejto pozoruhodnej knihe napíšem do printového .týždňa, teraz sa obmedzím len na jednu poznámku.

Putinov kritik a ruský spisovateľ Viktor Jerofejev kedysi pre New York Times napísal, že Putin je podstatne liberálnejší ako drvivá väčšina jeho voličov, a vôbec Ruska. Pri čítaní Judahovej knihy rozmýšľam, čo je alternatívou Putina, kto vlastne môže tejto krajine vládnuť? Nehovorím o Moskve, ani Petrohrade. Ale o Rusku. Mám pocit, že tie alternatívy nevyzerajú veľmi ľúbivo.

Ktovie, možno by sme sa podľa toho mali pozerať aj na Putina.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite