Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rómovia, čas a kapitál

.lukáš Krivošík .názory

Je super, že médiá uverejňujú rozhovory s inšpirujúcimi rómskymi osobnosťami. Zvlášť ak sa museli vyrovnávať aj s handicapom, tak ako Mário Bihári so slepotou. No jeho rada, aby sme všetci žili v prítomnosti, vyvoláva rozpaky.

Lukáš Krivošík

Vyvážená časová perspektíva

Denník SME uverejnil pozoruhodný rozhovor s nevidiacim rómskym hudobníkom Máriom Bihárim. Článok je fajn, len zaráža odporúčanie v závere, aby si bieli brali z Rómov príklad v žití len pre prítomný okamih: „Ľudia by mali menej stresov, ak by žili v prítomnosti. To by mal byť cieľ každého človeka.“ Myšlienka „žite teraz – ako my Rómovia“ sa dostala aj do nadpisu rozhovoru.

Biháriho odporúčanie má niečo do seba. Trochu prítomnostného hedonizmu je určite správna cesta ak ste napríklad prehnane na výkon orientovaný vystresovaný manažér, ktorý otročí svojmu diáru, a vidine budúceho úspechu obetuje dnešné zdravie i čas, strávený s rodinou. Podobne ide o dobrú radu pre neurotického človeka, ktorý sa nedokáže uvoľniť, lebo na jeho prítomné prežívanie vrhá tieň z jednej strany minulosť plná tráum, či výčitiek a z druhej strany úzkostné očakávania voči budúcnosti. Aj Ježiš sa v Kázni na vrchu obracia na prehnane ustaraných s podobným posolstvom: „Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“

Psychológ Philip Zimbardo, ktorý skúmal vnímanie času, tvrdí, že človek by sa mal usilovať o vyváženú časovú perspektívu. To znamená stavať na tých pozitívnejších spomienkach z minulosti, vedieť si rozumne vychutnať prítomnosť, ale súčasne nestrácať zo zreteľa nároky budúcnosti. Určite je veľa bielych, ktorým by viac užívania prítomnosti prospelo. No Rómovia, hlavne tá ich časť, ktorú okolie vníma ako neprispôsobivú, majú presne opačný problém.

Pokušenie dnešného dňa

Orientácia na holý dnešok u nich dosahuje sebazničujúce rozmery. Nedostatok plánovania; neschopnosť domýšľať dôsledky svojich činov, lebo tie sa javia vzdialené a nepravdepodobné; nepredvídavé a neprezieravé podstupovanie rôznych rizík; neochota odrieknuť si dnešné potešenie pre väčší úžitok zajtra... To všetko je odvrátenou stranou na prítomnosť orientovanej rómskej bezstarostnosti. Javy ako úžera, slabá školská dochádzka, závislosti, rizikové a skoré sexuálne správanie, či kriminalita majú v sebe zakódované silné uprednostňovanie prítomnej spotreby pred investovaním do budúcnosti. Rómov tieto fenomény brzdia v napredovaní viac, než toľko skloňovaný biely rasizmus.

No je tu ešte jeden moment. Neschopnosť odoprieť si dnešné užívanie pre zajtrajšiu odmenu vedie tiež k tomu, že časť Rómov má problém rozvíjať a zveľaďovať svoj kapitál (vo všetkých jeho podobách). Na Rómov môžete hľadieť ako na bezmocnú obeť diskriminácie a ďalších vonkajších okolností, ktorá svoj osud nemá v rukách a je odkázaná na láskavé milodary, podhodené bielymi. Alebo na nich môžete hľadieť ako na svojprávnu skupinu, ktorá má zatiaľ nízku úroveň kapitálu – tak v zmysle jednotlivcov, komunít i celého etnika – no je v jej moci, aby túto úroveň vlastnými silami zvyšovala.

V najširšom zmysle slova je „kapitálom“ akýkoľvek výtvor človeka, ktorý umožňuje vyrábať tovary alebo produkovať služby pre iných ľudí. Klasicky sa zaň považovali nástroje, stroje, firemné budovy, či dopravné prostriedky, používané na ekonomickú činnosť (fyzický kapitál). Prípadne peňažné prostriedky na ich zakúpenie (finančný kapitál). Avšak v posledných desaťročiach sa čoraz viac hovorí o subtílnejších formách kapitálu, ktoré majú nehmotnú podstatu, no takisto slúžia ako ekonomický zdroj (ľudský, sociálny, kultúrny, či symbolický kapitál). Ľudia, ktorí si vypestujú tieto nehmotné formy kapitálu, ich môžu zameniť za jeho hmotné formy a zvýšiť tak svoju životnú úroveň. 

Podoby kapitálu

Prečo rozoberať kapitál, keď článok je o nutnosti zakomponovať budúcnosť do uvažovania človeka? Pretože orientácia na budúcnosť s jej schopnosťou potlačiť pokušenia dnešného konzumu v prospech zajtrajšej odmeny, je zrejme nevyhnutná, ak chcete vytvárať a zveľaďovať akýkoľvek druh kapitálu:

- Pokiaľ si nechcete požičať, musíte odložiť dnešnú spotrebu, aby ste si niečo usporili a vytvorili tak finančný kapitál s možnosťou kúpiť si zajtra viac, než dokážete dnes.

- Keby ste stroskotali na opustenom ostrove bez nástrojov a možnosti ich zakúpiť, museli by ste potlačiť okamžitý hlad a venovať istý čas aj úsilie vytvoreniu luku a šípov, či rybárskej siete. Teda vášho fyzického kapitálu, ktorý by vám umožnil získať výživnejšiu stravu, než by ste nadobudli trebárs len dennodenným zbieraním bobúľ.

- Musíte stráviť roky vo vzdelávacom systéme a obetovať možnosť okamžite zarábať v nejakom nízkopríjmovom zamestnaní, aby ste nadobudli na trhu uplatniteľné znalosti a zručnosti, ktoré spolu s vašimi vrodenými talentami vytvárajú váš ľudský kapitál. A ten vám umožní zarábať viac, než by ste zarábali bez vzdelania.

- Musíte investovať čas, záujem, dôveru, spoluprácu i reciprocitu, aby ste si ponad vaše pokrvné, či susedské väzby vybudovali sieť medziľudských vzťahov, ktoré vytvárajú váš sociálny kapitál. Pričom tieto známosti často vedú k novým ekonomickým príležitostiam, ktoré by ste nemali v prípade odkázanosti výlučne na vlastné sily.

- Musíte investovať veľa času a sebazaprenia, aby ste si vytvorili v očiach ostatných dobrú povesť, prestíž, kredit, či inými slovami symbolický kapitál. Pozitívne alebo negatívne stereotypy, ktoré sa viažu na kolektívy, sú rovnako formou symbolického kapitálu ako napríklad profesionálna povesť jednotlivca. Čím viac členov nejakej skupiny ma dobrú individuálnu povesť, tým lepšia je aj povesť (symbolický kapitál) skupiny ako celku. 

- A snáď najnáročnejšie je rozvíjanie kultúrneho kapitálu. Teda tých postojov, návykov, konvencií, či štandardov, zdieľaných v rámci nejakej skupiny a odovzdávaných z generácie na generáciu, ktoré ovplyvňujú ekonomickú výkonnosť členov onej skupiny. Rozvíjať tento druh kapitálu je dnes možno najväčšou úlohou pre celú našu krajinu. Pretože priepasť medzi napríklad Švajčiarom a bielym Slovákom v úrovni kultúrneho kapitálu môže byť rovnako široká ako priepasť medzi priemerným bielym Slovákom a Rómom z osady.

Tu jedna poznámka na okraj: Moderné koncepcie nehmotného kapitálu stierajú ostrý rozpor medzi vlastníkmi kapitálu a pracovnou silou, ktorý tak vyzdvihujú marxisti. Pretože ak uznáme, že ekonomickým zdrojom sú tiež poznanie, vlohy, kontakty, povesť, či kultúrne návyky a postoje, potom aj slabo zaplatený robotník, chudobný Róm alebo mladý človek na začiatku pracovnej dráhy o sebe môžu rozmýšľať ako o „kapitalistoch“. Aj oni disponujú totiž všestrannými ekonomickými zdrojmi, ktoré môžu rozvíjať a zušľachťovať za účelom budúceho profitu. 

Archimedov bod?

S psychologickou orientáciou výhradne na prítomnosť len ťažko vytvoríte kapitál. Ako to súvisí s chudobnými Rómami? Materiálna chudoba by sa dala definovať aj ako nemožnosť spotrebúvať. Ak to trochu zjednodušíme: aby človek v úlohe konzumenta mohol veľa spotrebúvať, musí byť zase v úlohe výrobcu tovarov, či poskytovateľa služieb produktívny. A produktivitu pomáha zvyšovať práve kapitál, v mnohých jeho podobách. Ak chcete vytvoriť kapitál (či už na úrovni jednotlivcov, alebo kolektívu), potrebujete orientáciu na budúcnosť.

Rozvíjanie tejto časovej orientácie je teda nevyhnutným krokom k tomu, aby sa chudobná časť Rómov dokázala pozdvihnúť zo svojho biedneho rozpoloženia. Je to možno onen Archimedov bod, opretím o ktorý sa dá pohnúť celou rómskou otázkou. Koniec koncov, aj Mário Bihári v rozhovore pre SME priznáva, že u integrovaných Rómov je orientácia na prítomnosť, ktorú dobromyseľne odporúča nám bielym, oveľa slabšia. 

Súvisiaci odkaz:

Prečo Rómovia nenosia hodinky

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite