Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nemecký diár: Katastrofa s Merkelovou

.martin Hanus .názory

V tejto obnovenej rubrike budem každý pondelok písať o tom najzaujímavejšom, čo prinášajú noviny najmä z Nemecka (ale aj Rakúska a Švajčiarska). Každú stredu ponúkne na tomto mieste Jaroslav Daniška podobný prehľad z anglosaskej tlače. V mojom Nemeckom diári tentoraz o pasívnej Merkelovej, o jednom fascinujúcom zmierení a kritike pápeža Františka sprava.

Wolfgang Münchau, nemecká novinárska hviezda z Financial Times, je známy svojou nechuťou voči európskej politike Angely Merkelovej. Preto ešte stále dúfa, že kancelárka nezvíťazí v septembrových voľbách s takým náskokom, aký predpovedajú prieskumy. Do ľava inklinujúci Münchau si neželá porážku kancelárky CDU ani tak z ideologických dôvodov: podľa neho vedie Merkelová eurozónu do katastrofy najmä svojou pasivitou.

Münchau vo svojom blogu na Spiegli píše, že Merkelovú v nečinnosti podporujú konzervatívni ekonómovia: „Konzervatívni ekonómovia v Nemecku dosiaľ vždy len vyhlasovali, čo nechcú: nijaké nové programy Európskej centrálnej banky, žiadne spoločné ručenie za dlhy, vôbec nijaké štátne podporné programy, to isté hovorila aj Merkelová. Nikto z nich sa dosiaľ nevyjadril, ako chce vyriešiť krízu. Sinn to urobil.“

Münchau má pod konzervatívnou výnimkou na mysli nemeckého topekonóma Hansa-Wernera Sinna a jeho článok vo Financial Times, v ktorom Sinn navrhuje nasledovné: Nemecko by malo akceptovať vyššiu infláciu, niektoré krajiny ako Grécko by mali opustiť eurozónu, ich dlhy by mali byť obslúžené v znehodnotených národných menách a aj v samotnej eurozóne by mal byť možný odklad splatnosti dlhov. Podľa Münchaua sú totiž pre Nemecko možné iba tri cesty z eurokrízy: prvou je riešenie podľa Sinna, druhou je riešenie pomocou spoločných európskych dlhopisov, ktoré si vyžaduje znovuotvorenie zmlúv (toto je najbližšie eurofederalistovi Münchauovi) a treťou cestou je riadený výstup z eurozóny, ako ho navrhuje euroskeptická Alternatíva pre Nemecko.

Ako prízvukuje Münchau, každé z týchto riešení si pýta aktívneho kancelára, teda opak toho, čo stelesňuje Merkelová: „Keď sa bude kancelárka naďalej tváriť, že Grécko dokáže kompletne splatiť svoje dlhy, hrozí štvrtá možnosť, teda implózia menovej zóny s katastrofálnymi dôsledkami pre všetkých, najmä pre Nemecko,“ uzatvára komentátor Financial Times blogujúci na Spiegli.

.............................................................................................................................

Víkendové vydanie Süddeutsche Zeitung prinieslo pozoruhodný rozhovor medzi dvomi mužmi. Jedným z nich je 94-ročný exkancelár Helmut Schmidt, ktorý pred 36 rokmi odmietol pristúpiť na vydieranie ľavicových teroristov z RAF (Frakcia Červenej armády), ktorí uniesli Hannsa-Martina Schleyera ( vtedajšieho prezidenta zamestnávateľského zväzu) a žiadali jeho výmenu za väznených členov RAF. Druhým z nich je Hanns-Eberhard Schleyer, syn uneseného, ktorý sa snažil kancelára Schmidta donútiť k výmene aj cez žalobu na Ústavnom súde. Neuspel však, a tak teroristi Schleyera po 44 dňoch väznenia na neznámom mieste zabili.

Čo si dnes môžu po tragickej dráme povedať "spoluvinný" exkancelár a syn uneseného a zavraždeného? Prekvapivo veľa a prekvapivo pokojne: Schmidt aj Schleyerov syn hovoria, že ani jeden z nich by nezmenil svoje vtedajšie správanie, pričom každý jeden rozumie konaniu druhého. Niekoľko zaujímavých pasáží - Schmidt sa pýta: „Zachytili ste, ako som v jednom zo svojich prejavov povedal, že pociťujem spoluvinu na smrti vášho otca?“ Schleyer: „Zachytil. Cítil som rešpekt, ale nebola to pre mňa útecha.“ Schleyer spomína na jednu recepciu po smrti otca, na ktorej si ho Schmidt zavolal k svojmu stolu. Schmidt hneď reaguje: „Na to som totálne zabudol.“ Schleyer: „Zabudli ste na to zrejme z dôvodu, že obaja sme si neboli schopní nič povedať. Vy ste nehovorili nič. Ja som nehovoril nič.“ Schmidt: „Ale to nesedí, veď inak by som vás k sebe nezavolal. Musel som niečo chcieť.“ Schleyer: „Jednoducho som to vnímal od vás ako ľudské gesto.“ Schmidt: „To je možné. Asi som mal pocit: Nemôžeš sa predsa tváriť, že tohto muža nepoznáš a nechceš poznať. Asi v tom bolo toto gesto, ktorým som chcel postaviť most. Ale to sa nepodarilo.“

Zmierenie sa však po desaťročiach uskutočnilo ešte pred rozhovorom: Hanns-Eberhard Schleyer presvedčil svojich súrodencov, aby cenu Nadácie Hannsa-Martina Schleyera získal Helmut Schmidt. Na znak zmierenia.

.............................................................................................................................

Hoci si katolíci užívajú františkomániu, ozývajú sa aj prví kritici. Šéfredaktor švajčiarskeho vplyvného týždenníka Die Weltwoche Roger Köppel (viedol aj nemecký Die Welt) si všimol jeden z apelov Františka voči zlému svedomiu Európy, ktorá sa zdráha prijímať utečencov zo severnej Afriky. Pravičiar Köppel píše, že vo Františkových kázňach proti chudobe chýba pojem vlastnej zodpovednosti. „Chudoba je preňho osudom, alebo ešte lepšie vyjadrené: na juhu páchaný hriech, za ktorý nesie sever plnú, ale juh žiadnu zodpovednosť. Nebolo by bratskejšie, keby Afričania, ktorí tiahnu na sever, dali svoju energiu do služieb svojich domovských krajín?“ Šéfredaktor pokračuje prísnym tónom: „Príkaz lásky k najbližšiemu znamená solidaritu v najbližšom okolí. František však káže lásku k najvzdialenejšiemu: žiada viac solidarity pre Afričanov, ktorí si medzi sebou preukazujú primálo solidarity. Zlý sever, úbohý juh: nový pápež je priateľom pohodlných posolstiev v svetonázorovom prostredí ľavice. Média ho oslavujú.“ Dobrá pointa, rovnako dobrá otázka znie, či táto pravicová ideologická schéma je dobre ušitá akurát na Františka.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite