Pravica pravdepodobne prehrá v prezidentských aj župných voľbách. Aj keď prekvapenia nemožno nikdy vylúčiť. Z pohľadu pravice však bude úspechom aj tesné druhé kolo v prezidentských voľbách a jeden, možno dvaja zvolení župani. Napriek tomu župná aj prezidentská prehra nebude žiadna tragédia. Pre krajinu je totiž niečo dôležitejšie, ako meno budúceho župana či prezidenta: podoba pravice.
Čaká nás malý volebný paradox: úspech v župných voľbách bude pravicu konzervovať v jej dnešnej podobe, úspech vo voľbách prezidentských ju môže zmeniť.
Pavol Frešo má pred župnými voľbami výbornú pozíciu. Vybudoval si silnú koalíciu a má ideálneho protikandidáta. Ak vyhrá, môže to byť najväčší úspech pre pravicu medzi parlamentnými voľbami 2012 až 2016. Ak to bude jediný úspech pravice, posilní to najmä Freša osobne, čiastočne aj SDKÚ. Netreba čakať na zázrak a už vôbec nie Dzurindove percentá, na lídra pravice dnes stačí stabilných desať percent.
Úspech SDKÚ len narastie, ak súčasne neuspeje KDH. Figeľova strana navrhla takých kandidátov na županov, že si to zrejme sama želá.
Matovič, Bugár, Sulík aj Lipšic sú v tomto prípade mimo hry. Nemajú silných kandidátov a počítať vuckárskych poslancov nemá väčší význam. Najmä ak po voľbách televízie ukážu červenú mapu Slovenska a usmiateho Fica.
Dôležitejšie ako župné sú však prezidentské voľby. Pre pravicu azda ešte viac, ako pre krajinu.
Pravica na tom vôbec nie je zle. Čarnogurský, Kiska aj Procházka sú vážni kandidáti. Áno, každý z nich má svoj hendikep a každý z nich bude mať veľký problém poraziť Ficovho kandidáta. Ale určite sa dá povedať, že všetci traja sú zaujímavejší ako pravicové opozičné strany.
Čarnogurský je iný ako KDH. Vždy bol iný ako jeho strana. Ekonomicky stál viac vľavo a jeho geopolitické myslenie je trvácnejšie, ako myslenie Zbigniewa Brzezinského. Čarnogurský nie je politikom náboženskej pravice. Tá je však pre neho prvým a najbližším spojencom. Suma sumárum, niečo také ohrozuje Ficove percentá ďaleko viac, než dva pestované politické bonsaje - Figeľ s Hrušovským.
Kiska je jedinečný zjav. Milionár, ktorý pohŕda mamonom a venuje sa charite. Pozná najbohatších a najchudobnejších Slovákov. Dobrý anjel to sú voliči SDKÚ a SaS, ktorí pomáhajú voličom Smeru, HZDS či KSS. Nikto nedokázal spojiť takéto odlišné sociálne skupiny. Kiska má všetko, kvôli čomu išiel do politiky Pavol Paška či Robert Kaliňák a odmietol to. Pretože našiel niečo dôležitejšie.
Kiska je liberálne založený, zatiaľ však nerobí chyby, aké robila Iveta Radičová. Navyše nemá maniere podnikateľských liberálov, ani radikalizmus blogujúcich libertariánov. Kiska je preto zaujímavejší ako všetci pravicoví liberáli. Navyše, doteraz pôsobí striktne konštruktívne a nekonfrontačne, to znamená, že po prezidentských voľbách môže mať slušný „stranícky“ potenciál.
A napokon Procházka. Ťažko ho umiestniť niekam do spektra, akoby stále hľadal (a menil) svoje miesto. Chvíľu skúšal byť novou tvárou KDH a oživovať niektoré Čarnogurského témy, potom bol stredovejšou alternatívou Lipšica a napokon sa snažil byť integrujúcou silou liberálov od Kollára po Beblavého. Nič z toho mu zatiaľ nevyšlo, v prezidentskej kampani však bude musieť odhaliť svoje pravé ja. Čaká ho rok, kedy môže všetko stratiť – alebo získať. Momentálne na tom Procházka nie je bohvieako a v príprave kampane za Kiskom aj Čarnogurským zaostáva, svoj potenciál však má a mediálne sa vždy vedel presadiť.
Každý, kto má vášeň pre politiku sa musí tešiť: čaká nás fascinujúci rok. Politiku dokážu rozvíriť najmä silné osobnosti a tie práve vstupujú do predvolebného ringu.
Navyše, v najbližších 12 mesiacoch pôjde o viac, ako len dvoje voľby.
Môžem sa mýliť, ale mám silný pocit, že keby na čele pravice nestáli Figeľ, Frešo a Sulík, ale Čarnogurský, Kiska a Procházka, tak Fico by sa o svoje percentá v roku 2016 strachoval viac. Podstatne viac.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.