Rozporuplné reakcie, ktoré Chua vtedy vyprovokovala, pramenia z ostrého kontrastu medzi jej tradičnou čínskou represívnou výchovou na jednej strane a prehnane povoľnou výchovou amerického stredného prúdu na strane druhej. Na Slovensku sa rodičia pohybujú zrejme niekde uprostred – prinajmenšom v teórii. A ak si aj ľudia tigriu matku prečítajú, asi väčšina nad ňou mávne len rukou. Popravde, oveľa použiteľnejšie, praktickejšie a našej kultúre bližšie sú výchovné rady z knihy Pamely Druckerman: A dosť! s podtitulom Francúzske deti nevystrájajú pri jedle. Asi je lepšie stanovovať deťom medze, v rámci ktorých sa môžu slobodne realizovať, než aby rodičia detailne riadili každú minútu ich života.
To druhé vyzerá práve ako ázijská výchova. Chua trávi so svojimi dcérami veľa času. Učí sa s nimi tak, aby mali samé jednotky (už dvojka je neprijateľná). Núti ich do hry na klavír. Keď niečo nevedia zahrať poriadne, nadáva im do odpadu alebo sa vyhráža, že ich hračky daruje Armáde spásy. Dcéry sú počas detstva držané na krátko. Nesmú napríklad prespávať u kamarátok. Vysoké očakávania, tlak na výkon, dosahovanie, ale na druhej strane aj nesporné akademické úspechy dcér - to všetko je obsah čínskej výchovy podľa profesorky práva na Yale.
Vzbudiť v deťoch ambície, súťaživosť a snahu je nepochybne chvályhodné. Otázne len je, kde v čínskej výchove zostáva priestor na tvorivosť, rozvíjanie fantázie a samostatné objavovanie sveta. Vrátane nároku na dopúšťanie sa drobných chýb, z ktorých vyrastá svojrázna životná skúsenosť každého jednotlivca. Samozrejme, dcéry sa búria proti tvrdej drezúre a odpor tej mladšej napokon tigriu matku zlomí. Zrazu jej dovolí ísť za vlastnými záujmami a vymeniť hru na hudobný nástroj za tenis...
Výchova u metoikov
Ani Amy Chua si nie je istá, čo vlastne napísala. Manuál o tom ako vychovávať deti to tak celkom nebude. Jej metódy majú zrejme len limitovanú úspešnosť, hoci nie všetky ázijské prístupy treba hneď zavrhnúť. Vzostup ázijských národov, hladných po úspechu, hovorí sám za seba. Skôr ide o zaujímavé svedectvo o strete kultúr – tento raz na úrovni rodiny. Amy Chua nie je proste len čínskeho pôvodu. Jej predkovia patrili k podnikavej čínskej menšine na Filipínach. Hoci Číňania tam tvoria len 2 percentá obyvateľstva, kontrolujú asi dve tretiny ekonomiky. Tak ako inde vo východnej Ázii, aj na Filipínach Číňania zaujali pozíciu sprostredkovateľskej menšiny. To znamená, že sa po svojom príchode nadštandardne začali angažovať v maloobchode, aby neskôr ovládli (či skôr na zelenej lúke vybudovali) aj ďalšie odvetvia v priemysle a službách.
Čínske menšiny vo východnej Ázii hrajú ekonomicky podobnú úlohu akú hrali Židia, Arméni a Gréci v stredovekej Európe. Alebo akú v obmedzenej miere začínajú hrať Vietnamci v našich končinách dnes. Takýmto sprostredkovateľským národnostným, či náboženským menšinám, ktoré svojou podnikavosťou prevyšujú kultúrne pasívnejšiu väčšinu sa hovorí aj metoikovia a nájdeme ich na všetkých kontinentoch, naprieč dejinami. Z času na čas sú tiež terčom nenávisti. Deväť rokov pred tým ako Chua začala písať o výchove detí, vydala knihu s názvom Svet v ohni. V nej rozoberá mechanizmus, ako sa obchodne zdatné menšiny po celom svete pre svoj úspech často stávajú terčom závisti a dokonca etnického násilia zo strany menej snaživej väčšiny. Kniha Svet v ohni je určite zaujímavejšia ako Bojová pieseň tigrej matky, hoci sa jej veľkej mediálnej pozornosti nedostalo.
Manželom Amy Chua je taktiež profesor práva na Yale, Jed Rubenfeld, ktorý je židovského pôvodu. Ten sa v knihe vyskytuje len sporadicky a veľa recenzentov si kládlo otázku, prečo nezasahoval do napätých vzťahov medzi manželkou a dcérami aktívnejšie. Každopádne, židovsko-ázijské zmiešané manželstvá sú najmä v americkom akademickom prostredí širším trendom, ktorým sa zaoberajú aj demografi, či lifestyloví autori. Dôraz na rodinu, vzdelanie a prísna pracovná etika vraj Židov a Aziatov spájajú.
Rodina proti atmosfére doby
Zaujímavosťou je, že keď Bojová pieseň tigrej matky vyšla v Číne, tam ju brali ako návod na zmäkčenie tvrdých ázijských výchovných metód. Chua dostávala od tamojších novinárov otázky typu ako sa rodičia môžu zmieriť s tínedžermi a vypestovať si kamarátsky vzťah k vlastným deťom.
Aj keď slovenským čitateľom budú znieť metódy tigrej matky cudzo, táto kniha nepriamo nastoľuje otázku, ktorú asi riešia i rodičia u nás. Ak napríklad tínedžer zo slušnej a úplnej rodiny skončí na protidrogovom liečení alebo v base, väčšinou sa kritika znesie na hlavy rodičov. Samozrejme, často právom. No treba tiež priznať, že rodičia neukontrolujú dieťa 24 hodín denne, ani keby chceli, a ich výchovné úsilie je v súčasnosti sabotované zo všetkých strán.
Snažíte sa trebárs dieťa naučiť o dôležitosti dnešného odriekania v mene väčšieho uspokojenia v budúcnosti, no prevažujúca spoločenská atmosféra, ktorú vytvárajú najmä masmédiá, ide proti vám. Tá totiž vyzdvihuje užívanie si tu a teraz. Môžete sa snažiť učiť dieťa o tom, že ľudí treba posudzovať podľa ich vnútorných kvalít, no svet ho bude presviedčať, že ráta sa najmä nablýskaný povrch. Môžete vyzdvihovať dôležitosť záväzkov a daného slova, no dobová atmosféra hovorí o tom, že viazať sa netreba. A takto by sa dalo ešte dlho pokračovať.
Rozhodujúci zlom v konečnom dôsledku neprebieha medzi ázijskou a západnou výchovou. Je to skôr o tom, či je zdravá rodina schopná presadiť sa aj proti negatívnym spoločenským trendom, ktoré na ňu pôsobia zvonku.
Amy Chua, Bojová pieseň tigrej matky, vyd. Premedia, Bratislava 2013.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.