Ako je známe, spotreba antibiotík je na Slovensku veľmi vysoká, no naozaj vážne je niečo iné: na antibiotiká máme čoraz silnejšiu rezistenciu a preto sa šíria multirezistentné kmene, proti ktorým dnes neexistuje liek. Farmafirmy už totiž nové antibiotiká prestali vyvíjať, keďže sa im to obchodne neoplatí. V texte Evy Čobejovej a Jozefa Majchráka sa takisto dočítate, podľa čoho zistíte, kto je dobrý lekár a kto vás pre vlastný pocit istoty iba zasype antibiotikami...
Peter Lipa oslavuje v máji sedemdesiatku a v hlavnom rozhovore s Jurajom Kušnierikom a Petrom Bálikom spomína nielen na to, ako sa dostal k džezu. Reč prišla aj na kvóty a slovenskú hudbu v rádiách: „Mám pocit, že rádiá, ktoré pôsobia v slovenskom éteri, sú dnes v službách niekoho iného. Prestali vysielať slovenskú hudbu a to je pre slovenskú hudbu katastrofa.“
Marek Vagovič napísal o bývalom funkcionárovi pozemkového fondu Branislavovi Brízovi niekoľko článkov, vďaka ktorým kauza Veľký Slavkov nabrala nový smer. Minulý týždeň bolo ďalšie pojednávanie s Brízom a Marek nemohol chýbať.
Akademický svet ekonómie vzrušuje diskusia o dlhovej štúdii Kennetha Rogoffa a Carmen Reinhartovej, v ktorej našli ich kolegovia ekonómovia chyby. Oboch profesorov z Harvardu však prekvapil vývoj diskusie: vo svojom zásadnom texte pre Financial Times, ktorý uverejňujeme v spolupráci s FT, Rogoff a Reinhartová tvrdia, že vysoké dlhy sú naozaj problémom pre rast a píšu tiež, prečo potrebujeme vyššiu infláciu.
Bonus pre fotofajnšmekrov: dokumentárni fotografi Daniel Laurinc a Zuzana Halánová fotia materstvo v rozvojových krajinách, kde malé deti často zomierajú alebo sa rodia s vážnym postihnutím. Laurincov a Halánovej text a skvelé fotky zobrazujúce matky z Kene a ich deti tvoria hlavný fotomateriál čísla.
V hokeji sa nám tento rok nedarí, ale v čase uzávierky čísla sme ešte stále verili, že šanca na postup do štvrťfinále žije. O svojom pohľade na prebiehajúce MS a zápasy slovenských hokejistov píšu športový komentátor Pavol Gašpar a hokejista a spolukomentátor Richard Lintner.
V intelektuálnom .klube rozmýšľa francúzsky filozof André Glucksmann nad príbehom aténskej slobody. A ten sa nedá odmyslieť od príbehu Sokrata: jeho meno bolo spojené s veľkou aténskou intelektuálnou revolúciou, pričom jeho tragická smrť mala vyšší zmysel, pretože priniesla filozofii nový rozkvet. Sokratove otázky znejú dodnes, to vďaka nemu nás Atény naučili, že slobodná vôľa a kritické myslenie kráčajú ruka v ruke.
Notorickí "meškatelia" by nemali zmeškať rubriku Eleny Akácsovej Sedem cností a nerestí, keďže ich nadmieru povzbudí. Ján Oravec, ekonóm a prezident Združenia podnikateľov slovenska hrdo priznáva, že chodí na poslednú chvíľu aj na letisko a dva tri-krát do roka lietadlo zmešká. Lenže ekonóm si vypočítal, že táto stratégia sa mu dlhodobo vypláca: za celý rok takto ušetrí 70 hodín, pričom meškaniami príde iba o šesť až sedem hodín.
Na poslednej strane Jozef Koleják odkazuje nafúkaným Francúzom a Talianom, že ich kuchyňa už dávno nie je tá najvycibrenejšia. Je tu totiž Škandinávia. A švédsky chlieb, ktorý je podľa autora najlepší a najlahodnejší na svete.
V mene redakcie prajem príjemné čítanie.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.