Vladimír Jukl bol žiak Tomislava Kolakoviča a jeden z kľúčových mužov slovenského 20. storočia. Bez neho si nemožno predstaviť slovenský disent, ani slovenský katolicizmus.
Vlastne si toho nemožno predstaviť ďaleko viac. Za kľúčové považujem tri roky a tri politické symboly.
Po prvé, rok 1944. Kolakovič a jeho žiaci podporili Povstanie, Jukl sa ho spolu s ďalšími priamo zúčastnil. Vďaka tomuto rozhodnutiu sa slovenský katolicizmus vymanil spod Tisovho tieňa.
Áno, k Tisovi sa treba vracať a treba pomenovávať jeho zodpovednosť za stav Slovenska po roku 1939. Je to dôležité memento. Tiso a Husák, tieto v istom zmysle politické dvojičky, nás musia tlačiť v našom svedomí.
Historik Ľubomír Lipták kedysi napísal, že Povstanie vymazalo zo slovenskej mapy slovenských ľudákov. Mal pravdu, akurát, že nedocenil, akú zásluhu na tom mala aj nová katolícka generácia. Mám na mysli Kolakovičových žiakov. Rok 1943 bol pre Európu zlomovým. Rusi vyhrali pri Stalingrade, Spojenci boli v Taliansku. A v Bratislave začal pôsobiť chorvátsky jezuita, ktorý vychoval generáciu mladých katolíckych intelektuálov a kňazov, ktorí odmietali rovnako nacizmus, komunizmus, ako aj liberalizmus. Po vojne síce skončili ľudáci, ale slovenských katolíkov ich najslávnejšia hodina len čakala.
Nie Karol Sidor, ani nie Ladislav Hanus, a už vôbec nie niekto z vládneho establišmentu - ale on, Chorvát v exile, sformoval najdôležitejšiu generáciu pre druhú polovicu 20. storočia. Pôsobil v Maďarsku aj v Čechách, ale to najdôležitejšie vybudoval tu u nás, na Slovensku.
Vďaka Juklovi a ďalším nás dnes nerozdeľuje pamiatka SNP. Pretože katolíci boli pri ňom. Áno, vtedy, v roku 1944 to bolo okrajové združenie, neskôr sa však stalo hlavným prúdom politického katolicizmu u nás. A málokto to zosobňuje práve tak, ako Vladimír Jukl.
Po druhé, rok 1968. Nebyť Jukla a Krčméryho, ale aj Mikloška a Čarnogurského, bol by rok 1968 najvýznamnejším rokom odporu proti komunizmu u nás. Symbolom nášho odporu by bol Alexander Dubček a jeho socializmus s ľudskou tvárou. Niečo podobné majú v svojich dejinách Maďari. Ich najvýraznejším symbolom z obodbia komunizmu je rok 1956 a maďarský komunista Imre Nagy. Lenže Dubček nebol Nagy, u nás nebola s Rusmi vojna ako v Budapešti, netiekli potoky krvi a stovky ľudí nebolo popravených. A Dubček nebol Nagy, a podpísal.
Vďaka Juklovi a jeho spoločníkom, máme viac ako rok 1968 - máme rok 1988. A viac ako Dubček bude pre naše dejiny Jukl a Krčméry. Oni na jeseň 68 nerezignovali. Nepísali sebakritiky, nenormalizovali sa. Naopak, ich skutočný boj za zmenu krajiny vtedy len začal. Nie Husák, ale oni vtedy zachránili Slovensko. Dôkazom je podzemné hnutie a slávna demonštrácia, pred ktorou sklonil hlavu aj americký prezident.
A napokon rok 1989. Áno, Jukl nestál na novembrovej tribúne. Nie je symbolom Novembra ako Havel, ani tak ako Kňažko s Budajom. Stál tam dole a počúval ich. A asi sa veľa modlil. Lenže vďaka tomu, čo so Silvestrom Krčmérym vykonali dovtedy, vďaka tomu tu boli desaťtisíce zorientovaných ľudí, ktorí vedeli, že patria k sebe. Vďaka tomu a vďaka Jánovi Čarnogurskému tu mohla vzniknúť dôležitá kresťansko-demokratická strana.
Nie je to maličkosť. Občiansky disent bol príliš slabý, aby dosiahol niečo podobné. Nielen u nás, ale aj v Čechách. Deväťdesiate roky ukázali, že slovenská tajná Cirkev dosiahla viac, než Charta 77 v Čechách. Napokon, český katolícky disent tiež neuspel – českí a moravskí kresťania sa napokon zjednotili za stranou z Národného frontu.
Nebyť Juklovej a Krčméryho drobnej a pomalej práce, kresťania by boli v roku 1990 na smiech. Časť z nich by volila VPN, časť SNS, časť bohvie koho.
Mať a nemať stranu je veľký rozdiel.
Rovnako, ako mať a nemať Povstanie alebo mať a nemať disent.
Mužom, ktorým za to všetko vďačíme, preto treba vzdať hold. Dnes by sme mali myslieť najmä na pamiatku Vladimíra Jukla.
Muža, po ktorom treba pomenovať naše ulice a námestia. Muža, ktorého kult si potrebuje pripomínať nielen naša politika, ale aj svet našej Cirkvi.
A napokon, v Dóme svätého Martina síce chýbajú ostatky Andreja Hlinku, nemali by tam však chýbať ostatky Vladimíra Jukla.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.