Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slabosti Roberta Fica

.jaroslav Daniška .názory

Robert Fico má za sebou rok v úrade. Ukázal svoje prednosti, aj slabosti. To ťažšie ho však ešte čaká.

Začnime úspechmi. Rovná daň nám dobre poslúžila, krajine pomohla, ale nie je to žiadna svätá krava. Jej propagandistický účinok pominul, pre investorov sú ďaleko dôležitejšie iné hospodárske údaje. Navyše, Fico ju zrušil inteligentne. V ťažkých časoch, bez ideologických vášní a najmä nahradil ju niečim, čo je popri zvyšku daňových politík v EÚ stále veľmi liberálne. Ľudia platia dve sadzby, 19 a 25 percent, firmy 23 percent.

Keď to porovnáme s inými krajinami, nie je to žiadny exces a stále patríme k daňovo najliberálnejším krajinám v Únii. Fico v tomto zmysle vládne pragmaticky, patrí do jednej kategórie s poľským Donaldom Tuskom či českým Petrom Nečasom.

Keď Fica porovnáme so socialistami iných krajín, vyzerá pri nich ako liberál. Česká ČSSD chce po voľbách zvýšiť najvyššiu sadzbu dane z príjmu na 38 percent, nemecká SPD a americkí demokrati navrhujú 48 percent, francúzsky prezident navrhol 75 percent.

Naopak je dobre, že Ficova vláda nezvyšuje DPH.

Ak existuje nejaká dogma, kde sa naša pravica katastrofálne mýli, je to práve ľahkovážne uvažovanie o zvyšovaní DPH. Stačí, aby ste nenakupovali potraviny v Auparku a pozreli sa, čo si kupujú ľudia v Jednote na dedinách a viete o čom je reč. Áno, zvýšiť DPH je najjednoduchšie, ale pre 80 percent Slovenska to má ďaleko závažnejšie dôsledky, ako ktorákoľvek iná daň. Ak si myslíte opak, patríte k šťastnej časti národa. V tejto krajine však žijú aj ľudia, ktorí štvrtý týždeň v mesiaci obracajú v ruke každé euro. Keď uvidíte ich nákupný košík, je to silnejší argument, ako stokrát opakovaná poučka televíznych analytikov.

Druhým úspechom Roberta Fica je solídna zahraničná politika. Máme nadštandardne pokojné obdobie s Maďarskom, zbližujeme sa s Poľskom, obhájili sme vysoké dotácie z Bruselu. V sporoch vnútri EÚ sme zostali na strane Nemecka, prestali sme zbytočne kritizovať Nečasovu vládu, zvolenie prezidenta Zemana ďalej oživí česko-slovenské vzťahy. Od prvej Dzurindovej vlády sme nemali tak dobrú zahraničnú politiku.

Tretím úspechom je stabilná vláda. Keď si otvoríte noviny z júla 2011, keď vláda Ivety Radičovej vládla presne rok, dočítate sa, že väčšinu sporov si vyrábala vláda sama. Voľba prokurátora, voľba šéfa NKÚ, dvojaké občianstvo, politika voči Grécku, Igor Matovič navrhoval predčasné voľby a poslanci SaS z protestu voči KDH zablokovali vládny návrh zákona o čiernych stavbách. Nič z toho nebolo sporom medzi inštitúciami, ale len a len spormi vnútri vlády. Radičovej vláda bola prvá od roku 1989, ktorá nepotrebovala opozíciu, dokázala ju nahradiť.

Ficov úspech je to však len relatívne, pretože Smer bez Fica je nekompetentnejší, než sa zdá. Z Kaliňákových reformných rečí zostal po roku len čudný pach, Čaplovič na ministerstve školstva kráča v šľapajách Eugena Jurzycu, minister Richter pôsobí bezradne, minister Borec nie je schopný jediného odvážnejšieho rozhodnutia a čo robí temný muž Smeru na ministerstve obrany sa možno len dohadovať.

Negatív uplynulého roka je však viac, spomeniem aspoň tri.

Predseda vlády si napríklad netrúfa na súboj so Štefanom Harabinom. Chce ho nechať dožiť a nedráždiť. Premér zľahčuje situáciu prokuratúry a nijako nevstúpil do vojny medzi prezidentom Gašparovičom a zvoleným generálnym prokurátorom Čentéšom.  Aj to bola chyba. Katastrofálna situácia je na slovenských súdoch, vrátane súdu ústavného. Príklad za príkladom toho, že Fico nekoná, hoci intervencia je potrebná.

Druhým problémom je ekonomické podvádzanie štátu. Jedným príkladom môže byť korupcia, ale azda ešte vážnejšie je podvádzanie s DPH. Pri každej príležitosti opakujeme, že úniky na DPH máme najhoršie po Grécku, ale vláda nedokáže podniknúť významnejší krok. Všetci pritom vieme, že boj s daňovými podvodmi je vlastne boj so slovenským podnikateľským svetom. Čoho sa to bojí naša ľavicová vláda? Podnikateľov?

A napokon, zdravotníctvo, dôchodky a vôbec staroba.

Nezazlievam Robertovi Ficovi, že spochybňuje podnikanie zdravotných poisťovní alebo mení nastavenie dôchodkového poistenia. Napokon, už bývalý minister zdravotníctva zistil, že súkromné zdravotné poisťovne v mnohých prípadoch nemajú poistencov, ktorí potrebujú drahé operácie. Má ich iba štát. Niečo také si vyžaduje tvrdú intervenciu. Reči o jednej posiťovni sú útekom pred problémami, nie ich riešením. Niečo podobné sa týka aj dôchodkovej reformy. Všetky štáty s dvomi piliermi reagovali na krízu, druhý pilier sa ukázal byť väčším rizikom, než sa zdalo. Fico však zmeny podriadil potrebám rozpočtu na najbližšie dva-tri roky, nie dlhodobým problémom krajiny.

Zhrnuté a podčiarknuté: To, čo chcel Robert Fico z dedičstva Dzurindových vlád zmeniť, už zmenil. Je čas, aby ukázal, čo vie vymyslieť.


Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite