Včera som si prečítal jej ďalší list, ktorým reagovala na kritický text kolegu Mariána Leška z Trendu. V tejto súvislosti si dovolím každému, kto by sa počas jeho čítania začal zadúšať smiechom, opätovne pripomenúť, že to nie je paródia, ale skutočný list skutočnej predsedníčky skutočného slovenského Ústavného súdu z 21. storočia.
Každý deň, ktorý je táto osoba v čele Ústavného súdu, je škandálom. Predseda Ústavného súdu by mal právne myslenie v horšom prípade aspoň nekaziť, ona ho idiotizuje. Predseda Ústavného súdu má svoju funkciu zastávať, ona ju okupuje.
Niet žiadnej inej členskej krajiny EÚ, kde by sa v čele ÚS vyskytovala osoba takejto úrovne. Dokonca sa dá predpokladať, že aj na čele ústavných súdov Bieloruska, Kuby či Zimbabwe nájdete viac inteligencie a rozhľadu.
Keď som si včera prečítal tento jej ďalší list, napadlo mi, že tu nestačia žiadne slová, už sa žiada čin.
A čin je nielen potrebný, ale aj možný, a to práve vďaka pani predsedníčke a jej novátorskej interpretácii ústavy. Ústavný súd pod jej vedením minulý rok rozhodol, že prezident má právo nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora nielen zo zákonných dôvodov, ale aj v prípade, ak existujú dôvody, ktoré by spochybňovali schopnosti zvoleného kandidáta vykonávať túto funkciu. Pani predsedníčka vo vlastnom stanovisku ešte dodala, že na Slovensku treba akceptovať, že máme silného prezidenta, pričom kritériom „na jeho rozhodnutie môže byť i (ne)existencia osobnej dôvery“.
Pani predsedníčka akiste netušila, akú zbraň proti sebe práve odistila.
Skrátka, prezident má po novom nielen možnosť niekoho nevymenovať, ak ho pokladá za nespôsobilého, ale aj odvolať, ak sa ukázal ako nespôsobilý počas výkonu funkcie (tieto úvahy nedávno naznačil ústavný právnik a jeden z možných kandidátov na prezidenta Radoslav Procházka).
Už teda stačí jedno – zvoliť o rok prezidenta, ktorý bude pani predsedníčku Ústavného súdu pokladať za neschopnú vykonávať jej funkciu, respektíve bude mať voči nej „osobnú nedôveru“.
Naše justičné orgány sú dlhodobo v horšom stave než je celkový stav našej spoločnosti. A práve nový prezident by s tým mohol – aj vďaka tejto škandalóznej predsedníčke – spraviť o rok viac než to bolo možné v minulosti. Bolo by preto fajn, keby sa každý reálny a nesmerácky prezidentský kandidát prihlásil zhruba k tejto vete: „Keďže súčasnú predsedníčku Ústavného súdu nepokladám za mentálne spôsobilú vykonávať túto funkciu, po prípadnom zvolení za prezidenta by som zvážil jej odvolanie z funkcie.“ Až potom budeme vedieť, či si volíme prezidenta na okrasu, alebo na zmenu.
PS: Pani predsedníčka, ak čítate tento blog, mám na vás jednu prosbu: už, prosím, mne ani mojim kolegom nepíšte žiadne listy, náš úsudok o vás neopravíte, len zhoršíte. Ja vám za to sľubujem, že už nebudem písať o vašom výkone funkcie. Sľubujem, že odteraz budem písať iba o nevyhnutnosti vášho odvolania.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.