Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

La dolce vita

.martin Hanus .názory

Predstavte si, že dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda, gniavený Gorilou, by sa pred rokom vo volebnom finiši nafúkol a získal nie šesť, ale svojich pätnásť percent. Zázraky sa nedejú na Slovensku. Dejú sa inde, v krízou zmietanom Taliansku.

Štvornásobný premiér Silvio Berlusconi bol už celkom odpísaný. Finančné trhy ho koncom roku 2011 vyhnali z čela potápajúcej sa krajiny, na jeho sexuálnych orgiách sa bavil či pohoršoval celý svet, a aby toho nebolo dosť, pred piatimi mesiacmi ho odsúdil prvostupňový súd na štyri roky väzenia (nie je ani dôležité za čo, Berlusconi by mohol sedieť za čokoľvek od kupliarstva cez korupciu po daňové podvody).
Causa Berlusconi finita – aspoň tak sa to javilo.

Silvio však pred dvomi mesiacmi oznámil, že predsa len bude kandidovať. Perlil v televíznych diskusiách, sľuboval, že zruší novú daň z nehnuteľností a vráti Talianom všetko, čo z nej dosiaľ zaplatili, sľúbil tiež kolektívnu amnestiu za daňové prehrešky, a, samozrejme, nadával na Nemcov a "diktatúru pani Angely Merkelovej", ktorá cez svojho domáceho prisluhovača Montiho uvalila na Talianov všetko to zlo, škrty aj vyššie dane (na dokreslenie atmosféry: šéfredaktor novín Il Giornale napísal, že Taliansko už neleží v Európe, ale v Štvrtej ríši pod vedením cisárovnej Merkelovej). A s týmto germánskym zlom spraví on, 76-ročný, teda už skúsený spasiteľ, raz navždy koniec. Vo volebný deň ešte stihol vyhlásiť, že talianska justícia je horšia než sicílska mafia.
Odmenou za dva mesiace fantazmagorickej kampane, počas ktorej sa mu podarilo z pamäti Talianov vymazať uplynulých 20 zmarených rokov, je zisk takmer 30 percent voličov.

Ale rovnako dôležitý je vzostup ďalšieho komika, ktorý sa humorom živil už pred vstupom do politiky – Beppe Grillo a jeho hnutie získal neuveriteľných 25 percent. Grillo nemal žiadne bilbordy, nevystupoval v televíznych diskusiách, na jeho mítingy chodili masy a ulicou, ktorú celkom ovládol, bol internet a Facebook. Keď si predstavujete komika Grilla, zabudnite na nášho Matoviča, ten by bol v dnešnom Taliansku vzorom štátnika. Beppe Grillo nechce vôbec s nikým nič mať, žiadna spolupráca, celý establišment posiela do horúcich pekiel a Taliansko má podľa neho odísť z eurozóny, až potom sa začne raj.

Berlusconi aj Grillo, títo dvaja sebastrední komici bez štipky zodpovednosti za celok, získali spolu 55 percent hlasov. Taliani pritom mohli voliť aspoň Bersaniho, taliansku verziu francúzskeho prezidenta Hollandeho, ktorý ponúkal isté reformy aj sociálnosť, no i ten pôsobil na mnohých príliš „nemecky“ a z jasného favorita sa stal napokon porazený víťaz.
Voľby ukončili tiež krátku politickú púť doterajšieho premiéra Maria Montiho: pred rokom zachránil Talianov od najhoršieho, čo mu vtedy vynieslo veľkú popularitu, podporovalo ho zahraničie (Nemecko), časť talianskeho biznisu aj Katolícka cirkev, ale v krajine rastúcej nezamestnanosti a neskrotného populizmu dvoch komikov nemal tento konzervatívny technokrat na viac než 10 percent. Taliansku tak bude možno vládnuť veľká koalícia (formálny volebný víťaz Bersani spolu s Berlusconim), možno Bersani s časťou Grillovho nepredvídateľného hnutia, každopádne to bude veľmi nestabilná vláda, ktorá navyše nemá politickú legitimitu pokračovať v Montiho kurze.

Čo to všetko znamená pre eurozónu?
Najmä toľko, že o jej prežití v dnešnej podobe nerozhodne ani tak ekonomika, ale politika. Eurovaly a záchranné akcie Európskej centrálnej banky sú možno technokraticky racionálne konštrukty, ale nikdy nevyriešia kľúčové otázky. Budú Nemci ochotní znášať bremeno záchrany? Budú obyvatelia juhu ochotní znášať tvrdé reformy, odporujúce ich životným skúsenostiam, výmenou za vidinu zotrvania v eurozóne? ECB má momentálne nakúpené talianske dlhopisy vo výške 100 miliárd eur, len vďaka tejto pomoci môžu Taliani splácať dlhy za prijateľné úroky.   

Až teraz prichádza pre šéfa ECB Maria Draghiho skutočný test, či jeho plán zachraňovať euro za každú cenu bude politicky fungovať. Kritici na čele s Jensom Weidmannom, prezidentom nemeckej Bundesbanky, Draghiho plánu od začiatku vyčítali, že masívne výkupy dlhopisov robia z problémových krajín narkomanov, ktorí budú závislí od pomoci, ale nebudú nútení sa zlepšiť. Zatiaľ čo Draghi sa bránil, že programy ECB nie sú zadarmo, pretože sú viazané na striktné podmienky (teda reformy a šetrenie). Teraz sa jeho vlastní rodáci vzbúrili – nechcú reformy, budú však žiadať ďalšie dávky pomoci a dúfať, že Nemci a ECB predsa teraz nenechajú Taliansko len tak padnúť.

Po bezstarostnej zime, ktorú Európe dožičil odhodlaný Draghi, to vyzerá opäť na bujarú jar.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite