Kľúčovou postavou slovenskej digitalizácie je vysokoškolský pedagóg, prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. Od roku 2000 do začiatku mája 2012 bol generálnym riaditeľom Slovenskej národnej knižnice v Martine, v septembri 2012 sa stal prodekanom pre vedu a výskum na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity. V Slovenskej národnej knižnici pracoval od roku 1968. Profesionálne sa zaujíma o bibliografiu, knižničnú vedu, štandardizáciu, digitalizáciu, informačnú politiku, informatizáciu knižníc, dokumentáciu kultúrneho dedičstva i ochranu nášho písomného dedičstva. Rozprávali sme sa o digitalizácii.
.digitalizácia síce nie je slovenský vynález, ale digitalizačné centrum v Múzeu SNP je svetovým unikátom.
Myšlienka digitalizovať vznikla v Európe okolo roku 2000. Na Slovensku sme konkrétne kroky urobili v roku 2012, kedy bolo prijaté uznesenie Vlády SR o elektrronizácii a digitalizácii. Vtedy vznikla myšlienka budovať virtuálnu knižnicu Slovenska. Dôležité je, že digitalizácia sa začala zdarne realizovať koncom roka 2012 v Múzeu SNP.
.na Slovensku sme digitalizáciu pripravovali desať rokov. Prečo tak dlho?
Bol to zložitý proces, do ktorého z môjho osobného pohľadu a skúseností nepriaznivo zasahovala politika, premeny moci v štáte. Príprava digitalizácie síce trvala desať rokov, ale významné parciálne výsledky sme dosiahli už pred rokom 2012 – napríklad v Slovenskom filmovom ústave. Naopak – v múzeách sa spravilo málo, takmer nič.
.dôvodom je asi štrukturalizácia digitalizácie.
Podstatná mala byť i je digitalizácia kníh, textových dokumentov, textov, potom audio a video súborov, zbierkových predmetov múzeí a galérií. Len textové dokumenty tvoria asi 80 percent z toho, čo treba digitalizovať, pretože väčšinu informácií máme uchovaných v textovej forme. Pre porovnanie – filmov je približne 3 200, muzeálnych predmetov je vyše 150 tisíc, ale knižných informácií je viac ako 4 milióny, Súčasne si treba uvedomiť, že najnáročnejšie je digitalizovanie filmov, záleží od toho, ako sa digitalizuje ten-ktorý film: či po políčku, alebo ako celok, premietnutý a do digitálnej podoby „nakrútený“ obraz z premietania.
.ste autorom termínov digitálne múzeum, digitálna knižnica, digitálna audiovízia, digitálna galéria.
Áno. Ministerstvo kultúry si ich osvojilo, to je v poriadku. Treba ale zdôrazniť, že bývalý minister kutúry Daniel Krajcer spravil záslužný čin, keď zo štátneho rozpočtu vyčlenil vyše 27 miliónov na to, aby mohli digitalizovať aj bratislavské organizácie. Vzhľadom na to, že Bratislavský kraj má vyšší podiel HDP na obyvateľa ako je podmienka pri udeľovaní financií zo štrukturálnych fondov Európskej únie, je to jeho zásluha, že napríklad Slovenský filmový ústav môže digitalizovať doma.
.spolu sa má digitalizovať takmer tri a pol milióna objektov: filmov, kníh, knižničných objektov, muzeálnych či galerijných predmetov. Najviac objektov má digitalizovať Slovenská národná knižnca v Martine, vyše dva milióny osemsto tisíc, na špecializovanom pracovisku vo Vrútkach. V akom je to štádiu?
Pracovisko sme začali budovať v roku 2006 z nórskych zdrojov a s prispením štátu. Vybudovalo sa digitalizačné pracovisko, ktoré bolo hotové v decembri 2011. V roku 2012 sa tam už mohla sťahovať technológia. Bolo to komplikované, náročné, ale v januári 2012 sa na pracovisku mohlo začať digitalizovať.
.začalo sa?
Ako rozpočtovka národná knižnica nemohla robiť nič bez rezortného ministerstva a bez vlády. Vláda súhlasila s tým, aby sa využívala rámcová zmluva s jednou firmou na doddávku zariadení, digitalizačních strojov, infraštruktúry, softvéru, skenerov a podobne. Po voľbách, keď nastúpil do funkcie ministra kultury Marek Maďarič, zakázali tejto firme dodať zariadenia. Dôvodom bol celoštrukturálny audit na ministerstve. Neskôr bola zmluva obnovená, s podmienkou že všetky objednávky musia ísť cez ministerstvo. Výsledok bol taký, že do júna 2012 nebola dodaná potrebná technika a projekt digitalizácie knižnce sa dostal do výrazného časového sklzu.
.čo to znamenalo?
Digitalizovať knižničný fond znamenalo digitalizovať spolu vyše dva milióny osemsto tisíc zväzkov. Naplno sa malo začať digitalizovať v júni 2012. Do konca roka 2012 sa malo spraviť asi pol milióna fyzických zväzkov, spravilo sa asi štyridsať tisíc – teda ani nie desať percent. Mesačný výkon by už mal byť okolo osemdesiat tisíc objektov, urobilo sa len 7,5 percenta z toho.
.digitalizácia kníh, textov a písomností je zložitá a kĺúčová. Prečo?
V marci 2011 sme dostali od ministra poverenie pripraviť do novembra 2011 projekt. Napísali sme ho, mal vari štyritisíc strán. Jeho špecifikom bolo spjenie digitalizácie a konzervácie, tedy fyzickej záchrany kníh a písomností. Tam ide záchranu kníh, listín, pred postupným zánikom. Kľúčové písomné dedičstvo je totiž na kyslom papieri, vyrábanom od roku 1830, a jeho záchranu sme považovali za prioritu. Môj problém je, že som mal osobný konflikt s ministrom Maďaričom, s jeho suitou, pretože oni bez toho aby existovali projekty, verejné výzvy pre tieto pamäťové inštitúcie, obstarali firmu, ktorá to mala pre nás robiť ako službu. My sme mali poskytnúť súčinnosť, mali sme byť takými trkvasmi. Firma by len pristavovala kamióny, vozila by všetko do Nemecka, kde by knihy najskôr deacidifikovali. Bol som rozhodne proti tomu. Knihy by to nevydržali, navyše achívny zákon neumožňuje vyvážať za hranice zbierky, archívy. Napokon je to aj v rozpore s pravidlami prideľovania prostriedkov z eurofondov. Ak nám Európska únia dá prostriedky na vybudovanie digitalizačných centier tu, tak ich musíme budovať tu a digitalizovať doma.
.nesúhlasili ste, čo sa potom stalo?
Minister ma odvolal. To však bolo za prvej Ficovej vlády, potom minister Krajcer vypísal nové výberové konanie na riaditeľa národnej knižnice, vyhral som a opäť nastúpil do funkcie. Napokon padla vláda, prišli nové voľby a 4. mája 2012 si ma minister Maďarič zavolal na pohovor. Uznal že som odborník, ale vyslovil sa, že mi nedôveruje, lebo som písal a vystupoval proti nemu a podobne. Už som mal toho dosť, oznámil som, že odchádzam. Nechcel som byť pre nich hlupákom.
.ako vnímate digitalizáciu s odstupom tých mesiacov?
Problém je podľa mňa v tom, že ak sa nesplní jeden z projektov digitalizácie, tak môžu byť za neoprávnené považované všetky výdavky na digitalizáciu. Je v tom spolu vyše dvestosedemnásť miliónov, Slovenská národná knižnica má päťdesiat miliónov, Slovenský filmový ústav do dvasať miliónov, desiatky miliónov má Múzeum SNP, Univerzitná knižnica. Ak jeden z týchto subjektov projekt nenaplní a digitalizovať nebude, môžeme prísť o všetky financie. Podľa mňa je v tomto skryté riziko, ale možno sa mýlim a situácia nebude horšia ako zlá. Pravda je taká, že Slovenská národná knižnica v Martine s digitalizáciou mešká, nestíha. To môže projekt ohroziť.
.sledujete digitalizáciu aj v Múzeu SNP?
Áno. Majú veľmi dobre vybudované stredisko, sú tam špičkoví odborníci, robia to veľmi kvalitne. Teší ma to a držím im palce.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.