Nachádza sa v tom určitá irónia. Victor Hugo bol vo svojom neskoršom živote známy silnými antiklerikálnymi názormi. Dnes stoja kresťania (najmä tí evanjelikálni) v rade na lístky, aby si pozreli filmovú adaptáciu muzikálu Bedári, ktorý je založený na rovnomennom Hugovom románe z roku 1862. Protestantský spravodajský web The Christian Post si dokonca kladie otázku: Sú Bedári dokonalým kresťanským filmom?
Dej tohto diela je vlastne notoricky známy: Na začiatku 19. storočia Francúzskom zmietajú prudké spoločenské zmeny. Obnovená monarchia je politicky nestabilná a nepopulárna, kým v krajine začína priemyselná revolúcia. Ulice miest sú plné chudákov, bezdomovcov a prostitútok. Jean Valjean je prepustený z galejí, kde strávil devätnásť rokov života. Päť zato, že ukradol kúsok chleba, aby zasýtil hladujúcu rodinu svojej sestry, zvyšok kvôli útekom.
Keďže prepustený je na podmienku a nálepka bývalého väzňa sa s ním neustále vlečie, nevie sa zaradiť do normálneho života. Odvšadiaľ ho vyháňajú. Až Valjeana na noc prichýli milosrdný biskup Myriel. Bývalý trestanec ho však okradne o jeho strieborný riad. Policajti následne Valjeana aj s lupom chytia a predvedú pred biskupa. Ten však popiera, že by ho Valjean okradol. Biskup povie policajtom, že striebro Valjeanovi daroval a ešte ho vyhreší, že odišiel bez dvoch strieborných svietnikov, ktoré mu vzápätí pribalí.
Tento neočakávaný a dojímavý akt milosti prinúti Valjeana, aby radikálne prehodnotil svoj život. Zmení si meno a stane sa váženým mešťanom, dokonca majiteľom manufaktúry, známym svojou dobročinnosťou. Prejavené dobro Valjean neskôr odovzdáva ďalej. Jeho nový život a ďalšie skutky sú takpovediac dominovým efektom dobra.
Práve moment Valjeanovho znovuzrodenia je dôvodom, prečo filmoví Bedári dnes tak rezonujú medzi (najmä americkými) evanjelikálmi. Dôraz na osobné obrátenie a skúsenosť s milosťou Ježiša Krista, ktorá je následne odrazovým mostíkom k dobrým skutkom, sú piliermi ich náboženského života. A vôbec neprekáža, že nástrojom milosti je tu ušľachtilý čin katolíckeho biskupa v diele inak antiklerikálneho spisovateľa.
Mimochodom, je pozoruhodné, že Huga za postavu milosrdného biskupa kritizoval aj vlastný syn. Pýtal sa ho, prečo neurobil nástrojom Valjeanovej životnej premeny radšej niekoho slobodomyseľného, osvieteného a pokrokového – trebárs nejakého lekára. Hugo mu odkázal, že daná scéna sa odohráva v roku 1815, takže nemôže premietať budúcnosť do minulosti. Navyše dodal, že chcel cez postavu biskupa nastaviť zrkadlo zhýralým kňazom Hugovej prítomnosti. Nuž, cesty Pána sú niekedy nevyspytateľné.
Jean Valjean je modelom toho, ako sa človek môže vďaka obráteniu a nasledovaniu Krista povzniesť z jeho stavu bytostného bedárstva. No touto scénou film (muzikál, kniha...) nekončí. Valjeanovo obrátenie je tu opísané v kontraste s dvomi ďalšími pokusmi o spásu. Jednu reprezentuje prehnane horlivý inšpektor Javert. Aj on sa narodil medzi bedármi – vo väzení. No z týchto pomerov sa vypracoval nahor ako fanatický strážca zákona. Javert nepozná milosť alebo zľutovanie. Celé roky prenasleduje Valjeana, lebo prestúpil svoju podmienku. Aj on sa obracia na Boha, ale cez samospravodlivosť. Pripomína biblických zákonníkov, ktorých tak často kritizoval Ježiš. Javert napokon spácha samovraždu skokom do Seiny, lebo nemôže pochopiť Valjeanovo milosrdenstvo.
Vyvrcholením Bedárov je neúspešné Parížske povstanie v roku 1832. Spoločenská revolúcia je tretím, autorom skúmaným spôsobom, akým sa človek môže pozdvihnúť zo stavu svojej existenciálnej biedy. Mladí idealistickí študenti vyjdú na barikády, no ich revolúcia je krvavo potlačená. Valjean napokon musí jedného z revolucionárov, Mária, zachraňovať v parížskych stokách. Dôvod, prečo politická revolúcia nikdy neprinesie celospoločenskú spásu, môžeme vidieť na príklade manželov Thénardierovcov. Je to podvodnícky párik, ktorý by sa svojimi kriminálnymi aktivitami prispôsobil akémukoľvek zriadeniu.
Kresťanské obrátenie, samospravodlivé zákonníctvo alebo spoločenská revolúcia... Tri možné východiská z biedy podľa Hugových Bedárov. Kristovo posolstvo je o porážke smrti a zmŕtvychvstaní. A tiež o tom, že aj najväčší hriešnik, pokiaľ sa rozhodne nasledovať Pána, môže získať milosť a znovuzrodenie ako nový človek.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.