Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Posledná vojna s výskytom gentlemanov

.lukáš Krivošík .názory

„To, že rešpektujem Lincolna, neznamená, že by som nebojoval pod generálom Leem“, uzavrel nedávno aj s príslovečným smajlíkom na konci jeden z mojich známych na Facebooku našu debatu o Americkej občianskej vojne.

Lukáš Krivošík

V kinách beží Spielbergov Lincoln a tento rok si Američania pripomínajú 150. výročie Proklamácie o emancipácii otrokov i Gettysburgského príhovoru. Mám rád knihy i filmy o Americkej občianskej vojne (1861-1865). Na Severe i na Juhu možno medzi vedúcimi štátnikmi, či generálmi nájsť pozoruhodné a povznášajúce charaktery. Dnes Američan z Pennsylvánie nemá problém uznať, že velitelia vojsk Konfederácie Robert E. Lee a Stonewall Jackson boli obdivuhodní muži. Rovnako ako človek z Texasu nemusí mať problém uznávať Lincolna.

Vidím to dosť podobne. Konfederácia bojovala za niektoré hodnoty, ktoré sú mi blízke – ako slobodný obchod alebo prednosť práv štátov voči federálnej vláde vo Washingtone. Tieto faktory ako príčiny vojny Severu proti Juhu sú často opomínané. Na strane druhej, otrokárstvo bolo ohavnou inštitúciou a je dobre, že s ním Sever, na čele s Lincolnom, skoncoval. O 16. prezidentovi USA Abrahamovi Lincolnovi budeme písať v novom .týždni. A zastavíme sa aj pri amerických Slovákoch, ktorí bojovali pod jeho vlajkou...

.dve polohy vojny

Americká občianska vojna bola v istom zmysle poslednou vojnou gentlemanov, v ktorej sa vo väčšej miere vyskytovalo tradičné rytierske správanie. Zároveň bola prvou masovou priemyselnou vojnou, v ktorej sa uplatnili vynálezy ako telegraf, železnica, oceľové parné lode alebo masovo vyrábané zbrane. V mnohých ohľadoch tak predznamenala hrôzy prvej svetovej vojny, či ďalších veľkých konfliktov 20. storočia.

Tú prvú polohu dobre ilustruje jedna historka, ktorú spomína český publicista a spisovateľ Leonid Křížek v knihe Americká občanská válka. Došlo k nej na brehu rieky Rappahannock vo Virgínii. Partia vojakov Konfederácie sa rozhodla usporiadať tancovačku v jednom dome na svojom brehu. Pozvali na ňu aj vojakov Únie, z druhej strany. Tí preplávali rieku, zbrane zanechali obe skupiny chlapov vo svojich zákopoch a išli sa spoločne baviť. Hudba hrala, alkohol tiekol, keď tu v najlepšom sa na scéne zjavil južanský dôstojník, zdesený zbrataním sa vojakov oboch armád. Severanom bez okolkov oznámil, že ich berie do zajatia. No jeho mužstvo sa postavilo na odpor. Vraj prisľúbili chlapom z druhej strany bezpečný návrat. A južanská česť nedovoľuje porušiť dané slovo. Keďže dôstojník bol gentleman, akceptoval to. Všetkých zúčastnených poriadne, ale strašne sprdol a potom pustil Severanov domov. A takýchto prípadov bol celý rad.

Tú druhú, tienistú polohu občianskej vojny ilustruje zase príklad konfederačného zajateckého tábora v Andersonville, v štáte Georgia. Zriadený bol, keď sa už vojna pomaly chýlila ku koncu. Zo 45 tisíc vojakov Únie, ktorí ním prešli ako zajatci, zomrelo 13 tisíc na vyhladovanie, podvýživu a choroby. Zachovala sa fotka jedného z preživších Andersonvillu, ktorý bol vyhladovaný na kosť a zovňajškom pripomínal neskorších väzňov nacistických koncentračných táborov. Dodnes sa medzi historikmi vedú diskusie, pokiaľ až boli hromadné úmrtia zajatcov úmyselným vojnovým zločinom Konfederácie, a pokiaľ boli skôr dôsledkom nemohúcnosti vedenia tábora a všeobecného kolapsu zásobovania na rozkladajúcom sa Juhu.

Každopádne, konfederačný veliteľ tábora, pôvodom Švajčiar Henry Wirz, bol po vojne ako jeden z mála Južanov súdený vojenským tribunálom a popravený. Zaujímavosťou je, že v roku 1976 vznikla o tejto udalosti napínavá slovenská televízna inscenácia pod názvom Andersonvillský proces. Wirza hral Leopold Haverl. Vojenskému tribunálu predsedal generál Lew Wallace (hral ho Ladislav Chudík), ktorý bol pred tým tiež jedným zo sudcov v procese so sprisahancami, zodpovednými za atentát na prezidenta Lincolna.

.úloha viery vo vojne

Wallace je zaujímavá postava. V bitke pri Shilohu v roku 1862 si ako veliteľ dosť pokazil povesť, čím roky trpel. Po vojne slúžil okrem iného ako guvernér Nového Mexika, kde musel riešiť pištoľníka, ktorý vošiel do dejín pod prezývkou Billy the Kid. Približne v tom istom čase dopísal Wallace historický román Ben Hur, považovaný za jedno z najvplyvnejších kresťanských literárnych diel 19. storočia. Veľa osobností, ktoré si prešli peklom Americkej občianskej vojny, mali zaujímavú prehistóriu alebo zohrali dôležitú úlohu neskôr.

Protiotrokársky sentiment v 19. storočí, tak vo Veľkej Británii ako aj v Spojených štátoch, sa niesol na vlnách evanjelikálneho prebudenia. Na druhej strane, aj obhajcovia otroctva mali po ruke biblické argumenty. Historik George Rable nazval vojnu Severu proti Juhu „najsvätejšou vojnou v amerických dejinách“ kvôli bezprecedentnému významu náboženstva v nej. Nešlo ani tak o vypočítavé a cynické zneužívanie viery na mocenské účely. Medzi politickými i vojenskými vodcami oboch strán boli viacerí úprimne veriaci a hlboko zbožní muži, hľadajúci zmysel utrpenia, ktoré Boh na Sever i Juh prostredníctvom konfliktu dopustil.

Podobné hľadanie vyššieho zmyslu tejto vojny sa dotýkalo aj radových vojakov a civilistov. Na prelome rokov 1863 a 1864 sa v oboch armádach udialo náboženské prebudenie, ktoré zasiahlo asi štvrť milióna mužov. Keď sa vtedy ukázalo, že Juh má nedostatočné kapacity na tlačenie vlastných Biblií pre vojakov, našli sa tlačiarne na Severe, ktoré nepriateľovi sväté knihy na vlastnú päsť dodali. Americká občianska vojna tak ponúka pôsobivý materiál pre štúdium viery počas vojenského konfliktu. Tento náboženský rozmer analyzuje aj historický film Bohovia a generáli z roku 2003. Južania v ňom nie sú zobrazovaní ako krvilační rasistickí otrokári, ale skôr ako ľudia, v prvom rade brániaci vlastné domovy, pôdu a suverenitu svojich štátov v tom, čo vnímali ako svoju druhú vojnu za nezávislosť.

„Je správne, že vojna je taká desivá. Inak by sme si ju príliš obľúbili“, povedal pri jednej príležitosti Robert E. Lee. Keď konflikt skončil, stretol bývalý generál južanskú matku, ktorá pred ním dávala najavo svoju nevraživosť voči Severu. Lee jej nato povedal: „Pani, nevychovávajte svojich synov v nenávisti k vláde Spojených štátov. Uvedomte si, že teraz tvoríme jednu krajinu. Zanechajte všetku túto lokálnu nevraživosť a urobte zo synov proste Američanov.“

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite