Na bezpečnostnej konferencii v nemeckom Mníchove učinil americký viceprezident Joe Biden Európe takpovediac ponuku na sobáš. Alebo formulované menej poeticky: Vyslovil silnú podporu Obamovej administratívy pre vytvorenie spoločnej transatlantickej zóny voľného obchodu. „Myslím, že dokážeme prekonať naše súčasné rozdiely. Musí sa to urobiť, lebo plody takejto dohody by boli neobmedzené,“ povedal Biden štyrom stovkám účastníkov. „My potrebujeme vás, tak ako vy potrebujete nás.“
Nemeckí politici i tamojšie médiá reagovali na ponuku amerického viceprezidenta s nadšením. Kancelárka Angela Merkelová sa nechala počuť, že osobne má mimoriadny záujem na tom, aby obchodné rokovania medzi EÚ a USA konečne pokročili. Tieto dva celky majú spolu približne 820 miliónov obyvateľov a tvoria 45 percent svetovej ekonomiky. Za rok 2012 vyviezli Američania k nám do Európy tovary v hodnote 243 miliárd dolárov a doviezli naopak tovary za 350 miliárd. Oba brehy severného Atlantiku sú už dnes hospodársky silne prepojené. Kým americké firmy majú svoje prevádzky na miestach ako Košice (ešte stále), v Spojených štátoch fungujú továrne európskych koncernov ako Volkswagen či ThyssenKrupp.
Euro-americká zóna voľného obchodu by vytvorila bezprecedentné príležitosti pre ďalší nárast obchodnej výmeny a z toho vyplývajúci vzrast bohatstva. Politici na oboch brehoch severného Atlantiku si v súčasnosti nemôžu želať nič viacej ako oživenie stagnujúcej ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest, ktoré by znížilo znepokojujúco vysokú nezamestnanosť. Navyše, Američania i Európania sú v dôsledku vzrastu ekonomík v rozvojovom svete dlhodobo odsúdení na strácanie podielov na svetovom hospodárstve. Spojenie by im pomohlo udržať si náskok voči krajinám ako India alebo Čína. Takáto iniciatíva by tiež mohla inšpirovať k podobnému postupu aj iné štáty a byť globálnym protivetrom voči rôznym protekcionistickým tendenciám.
Najväčšou prekážkou bude uviesť vízie z politických deklarácií do praxe. O spoločnej zóne voľného obchodu sa totiž na oboch brehoch Atlantiku diskutuje už najmenej štvrťstoročie. Biden ich podľa vlastných slov chce teraz prekonať „jediným natankovaním“. Problémom sú najmä netarifné prekážky obchodu v podobe rôznych štandardov a regulácií. Zaujímavé bude tiež sledovať, čo na túto iniciatívu Bieleho domu povedia poľnohospodárske záujmové skupiny na oboch brehoch Atlantiku. Dotované poľnohospodárstva v USA a EÚ sú totiž učebnicovým príkladom protekcionizmu a v priamom rozpore s ideálom voľného obchodu.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.