Zbiehajúce a prekrývajúce sa osobné spomienky na BA a na 1A1 nechcú byť porovnaním, skôr pripomenutím. Hlavné mesto / -á kultúry má človek permanentne a paralelne v hlave, nepotrebuje ohňostroje ani tribúny na to, aby v ňom kultúra „na povel vypukla“ od - do. Kultúru máme a môžeme mať KEdykoľvek, KEď si zmyslíme, KEď chceme.
Najskôr bola Bratislava. Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s A4 – nultým priestorom ponúkla Spomienku na Václava Havla v nedeľu 13. januára v „á-štvorke“. Scénické čítanie fragmentov z ôsmich textov disidenta, dramatika, politika Václava Havla, komponované s hudobným sprievodom skupiny Šramot z Čadce, réžijne pripravila autorka scenára Zuzana Šajgalíková, obsadiac do hlavných úloh Eriku Havasiovú (členku hereckého súboru Mestského divadla Žilina) a Petra Brajerčíka (člen činohry Slovenského národného divadla). Úryvky z Havlových textov lietali piestorom: dominantne, smelo, nahlas, dôrazne, podčiarkované prudkými gestami hercov, odhadzujúcich biele á-štvorky, z ktorých čítali. Šramot nešramotil, hudobným akcentom zdôraznil akčnosť a hlavne naliehavosť hovoreného. Zhudobniť motto životov všetkých slušných a poriadnych ľudí: Pravda a láska musí zvítězit nad lží a nenávistí, všetkých pravdoláskarov, bol jeden z veľmi silných okamihov podujatia, hlavne v kontexte (opäť zhudobnenej časti) Vyhlásenia Charty 77.
Veľkoplošná projekcia útržkov novoročných prejavov pána prezidenta, televíznych spravodajských sekvencií a iných dobových záberov pohltila pohľady návštevníkov, pútala pozornosť nostalgikov, resuscitovala sily potrebné k životu v krajine, kde „vonku za stenou“ paralelne bežal akýsi ďalší príbeh z revíru slovenského prezidenta a jeho svojského „oslovovania“ verejnosti.
Bol to pekný večer v hlavnom meste Slovenska – viac než na vlnke spomienky niesol sa v poryvoch nadčasovej aktualizácie diela a odkazu Václava Havla.
Potom bola Praha. V piatok 18. januára v Divadle Dobeška. Audience, Vernisáž – dvě aktovky od Havla. Milan Enčev, Lukáš Burian a Romana Goščíková z profesionálneho pražského Divadla Různých Jmen. „Klasické“ divadlo s Havlovými „klasikami“, réžia, scéna, kostýmy: Lukáš Burian, hudba: fragmenty z albumu The Dark Side Of The Moon (Pink Floyd). Uvoľnenie, zážitok, divadelné osvetlenie, scény, zvuk. Atmosféra. Sládek (M. Enčev) v Audiencii neustále odbieha „na malú“ za veľké biele dvere, tie na scéne ostávajú i na Vernisáži, slúžia ako „projekčné drevo“. Na záver z nich vystupuje čiernobiely portrét Václava Havla, prekrytý líniou červeného srdiečka. „Divadlo Dobeška volí kníže,“ dodáva vzápätí po klaňačke L. „Vaněk“ Burian. Potlesk pred nástupom do druhého kola českých prezidentských volieb.
Večer pokračuje. Pink Floyd Acoustic Duo (Martin Gregor & Milan Matoušek – gitary) odohrajú niekoľko skladieb, na scénu prichádza M. Enčev a namiesto raňajok si začína pripravovať veľmi neskorú večeru. Akustické duo hrá, sálou sa vznášajú vône smažených vajíčok a pary z čajníka. Hudobno-scénická improvizácia famóznej suity Alan’s Psychedelic Breakfast z albumu Pink Floyd Atom Heart Mother je úplnou premiérou. Európskou určite. Bol to pekný večer v hlavnom meste Česka. Viac než na vlnkách nostalgie a intelektuálneho akcentu niesol sa v čerstvom vánku kultúry, uvoľnenosti, odľahčenia nadčasovej aktualizácie diela a odkazu Václava Havla. Ďakujeme / ďěkujeme / neodcházíme / neodchádzame. Ostávame / zůstáváme / pravdoláskařmi / pravdoláskarmi.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.