Husák ani Tiso to však nedokázali. Tiso zlyhal ako kňaz aj prezident. Husák zlyhal ako intelektuál aj mocenský stratég. Jeden aj druhý mali v rozhodujúcej chvíli vôľu k moci, za čo politika nemožno odsudzovať, jeden aj druhý však nedokázali byť tým, čím tvrdili, že chcú byť. Tisa z toho pred dejinami usvedčil Kolakovič a jeho žiaci a Husáka Gorbačov so svojou Perestrojkou.
Mináč kedysi o Husákovi napísal, že „buď sám hýbal dejinami, alebo sa dejiny konali s ním“.
Bola to pravda v Povstaní, aj pri prenasledovaní kresťanov a demokratov v rokoch 1946-1948, dokonca aj neskôr v čase politických procesov v 50-tych rokoch a aj v rokoch 1968-1969.
V 80-tych rokoch to však už neplatilo. Dejiny sa hýbali a Husák stál.
Čo teda tento muž, jeden z najvýznamnejších politikov nášho 20. storočia, dokázal?
Zavŕšil proces nacionálnej emancipácie slovenských komunistov, čo malo svoj historický význam. Stál pri Povstaní, nástupe červenej totality aj normalizácie.
Ale to najdôležitejšie bolo predsa len niečo iné.
Traduje sa, že komunisti vo väzení nezlomili iba dvoch mužov. Ten prvý bol Silvester Krčméry, legenda podzemnej Cirkvi a katolíckeho disentu. Ten druhý mal byť Gustáv Husák.
Nie je to celkom pravda. Husák nedosiahol mieru vzdoru, akú predviedol Krčméry. Po nátlaku a týraní všeličo podpísal, aj keď je pravda, že neskôr svoje vynútené podpisy odvolával. Pointa je v inom.
Husák vedel, čo je to komunizmus. Videl, čo tento zločinecký režim robil nevinným ľuďom. Pochopil teda podstatu. Ale nezmenilo ho to. Moc bola pre neho vždy viac, ako pravda. A v tom spočíva aj jeho politický testament.
Husák dokázal, že v politike je najdôležitejší charakter. Gustáv Husák, ktorého 100. výročie narodenia si pripomíname, mohol byť ďaleko významnejší politik. Mal na to všetky predpoklady, intelekt aj vôľu.
On sa však rozhodol, že chce byť sluha.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.