Veľký eklektik
Petra Zaťka (1903-1978) a Imricha Karvaša (1903-1981) ako popredných slovenských ekonómov 20. storočia pozná relatívne dosť našincov. No pozornosť si zaslúži aj ich menej známy generačný druh, národohospodár Rudolf Briška (1908-1971). Minulý rok o ňom Ivan Figura napísal knihu. Po desaťročiach, ktoré uplynuli od jeho smrti, sa významný ekonóm opäť dostáva do povedomia verejnosti.
Briška nebol ani liberál, ani komunista. Bol eklektik, ktorého formovala jeho doba. V čase, keď sa nachádzal na vrchole tvorivého života, v 30. a 40. rokoch, prebehli v ekonómii veľké zmeny. Jednak do módy vošlo keynesiánstvo a štáty čoraz viac robili intervenčnú hospodársku politiku. Jednak sa ekonómia čoraz viac matematizovala, aby získala punc tvrdej vedy, porovnateľnej s tými prírodnými. Briška sám bol týmto vývojom ovplyvnený. Napriek tomu sú mnohé jeho postrehy o slovenskom hospodárstve i ekonómii všeobecne aktuálne aj v 21. storočí.
Čo robí z Brišku, tohto syna roľníkov z dedinky Otrhánky v okrese Bánovce nad Bebravou, takú pozoruhodnú osobnosť? Je autorom prvej slovenskej ucelenej učebnice ekonómie (vyšla v roku 1941) a rozhodujúcou mierou sa podieľal na utváraní modernej slovenskej ekonomickej terminológie. V roku 1948 mohol zostať v USA, kde mu ponúkali miesto na Columbijskej univerzite (v rámci tejto študijnej cesty navštívil dokonca aj atómový výskumný komplex v Los Alamos). No radšej sa vrátil do Československa, kde neskôr čelil represáliám zo strany komunistov. Odňali mu profesorský titul a vysťahovali ho z Bratislavy na východné Slovensko.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.