Napriek tomu mlčať nemôžem. Nielen kvôli tomu, čo sa stalo v nedeľu v televízii, ale najmä z obavy, čo sa ešte môže stať. Posledné mediálne vstúpenia arcibiskupa Bezáka, obzvlášť tie z nedele, znamenajú prelom.
Arcibiskup Bezák porušil vlastné záväzky (o sabatickom roku), cirkevné nariadenia (o mlčaní) a aj nepísaný džentlmenský kódex, že ak sa s niekým súkromne rozprávate, nezneužijete to proti nemu pred masami ľudí, keď sa navyše dotyčný ani nemôže brániť (rozhovory s arcibiskupom Zvolenským).
Ale keby bolo len pritom, zostal by som ticho. Napokon, kto chcel, ten videl. Arcibiskup hovoril na Českej televízii, na Markíze, na TA3, v SME aj u nás v .týždni. Vždy hovoril, že je to posledné vyjadrenie pre médiá a nikdy jeho slovo neplatilo. Pritom v celej kauze sa nič neposunulo ani o milimeter a pápež na svojom rozhodnutí trvá.
Zmenilo sa len jedno. Pápež bude mať po uplynulej nedeli dobrý dôvod, aby sa s arcibiskupom Bezákom nikdy nestretol. Nemôže si byť totiž istý, čo z tohto stretnutia následne zaznie v TA3.
Ale k veci. Keby ostalo len pri tom, čo som opísal vyššie, som ticho. Stalo sa však niečo horšie.
Arcibiskup Bezák potvrdil sekulárnemu Slovensku všetky predsudky, všetky čierne legendy, ktoré títo ľudia o cirkvi majú. Peniaze, majetky, eurofondy, synovci, závisť, uzavretosť, totalitné praktiky.. o tom všetkom vládnu v hlavách mnohých ľudí divoké predstavy. Pritom platí rovnica, že najviac o tom hovoria tí, ktorí majú k cirkvi a kresťanstvu najďalej.
Obávam sa, že úloha biskupa má byť trochu iná.
Nie, nemá klamať, ani zakrývať pravdu. A nemá ani mlčať. Mlčanie biskupov, ako to povedal už Gregor Veľký, je typickým hriechom tohto stavu. V tomto zmysle má arcibiskup Bezák mnohé zásluhy, za ktoré si zaslúži našu vďaku a podporu.
Problém je inde. Asi riskujem, že pre ľudí, ktorí nie sú katolíci, to môže byť nezrozumiteľné, ale nedá sa inak. Je to totiž najdôležitejší rozmer všetkého, čo sa od júla 2012, od odvolania arcibiskupa, deje.
Biskup skladá pri svojom menovaní prísahu. Je to tvrdá prísaha. Jeho úlohou sa stáva obrana cirkvi a veriacich. Nie seba. Ani svojej povesti. Ale „svojho stáda“ a svojej cirkvi, nech sa stane čokoľvek.
Naplnenie tejto prísahy stálo mnohých biskupov poníženie aj život. Napriek tomu ich meno nie je v dejinách ani pošpinené, ani zabudnuté.
Keď som v nedeľu sledoval arcibiskupa Bezáka v televízii, mal som obavu, že sa vydal inou cestou.
Pritom v mnohom, čo hovoril, som mu dával za pravdu. Áno, skutočne môže byť po všetkom tom nešťastí bližšie ku Kristovi. Ale pozor, aj keby bol nespravodlivo odvolaný, stále zostáva biskupom. A to ho zaväzuje. Pred Bohom, aj veriacimi. Navyše, dnes nemá žiaden iný slovenský biskup takú autoritu a popularitu ako on. Ale práve preto je jeho zodpovednosť väčšia.
Slovensko potrebuje odvážneho a ortodoxného biskupa. Je veľa tém, spoločenských, aj náboženských, kde jeho hlas môže mnohé zmeniť. Ak sa však arcibiskup Bezák rozhodne ísť inou cestou, obávam sa, že z nešťastného príbehu sa stane príbeh tragický.
Nielen pre jedného muža. Ale aj pre tisíce veriacich, ktorí dnes za ním stoja.
V nedeľu som v televízii videl sklamaného muža. Cítil som, že nám chce silou mocou niečo povedať. Cítil som, že ho niečo strašne trápi a vnútorne zžiera. Azda najviac sa ma dotklo, keď povedal, že nemá kde slúžiť sväté omše. Že si ich slúži iba v svojej obývačke.
Ale dá sa na to pozrieť aj inak.
Niečo podobné sa kedysi stalo Vladimírovi Juklovi. Tiež si slúžil omše iba pre seba. Napriek tomu v tej tichosti získal autoritu, akú nemal nikto iný. A zmenil naše dejiny.
Otec arcibiskup, rozhodnúť sa musíte sám.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.