Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prokuratúra v rozklade

.marek Vagovič .názory

Kauza Glance House nerozčúlila len novinárov a politikov. Pobúrení sú aj mnohí prokurátori, verejne to však nikto z nich nedal najavo. Kedy sa tí slušní konečne spämatajú a ozvú nahlas ako sudcovia, ktorí majú problém s praktikami Štefana Harabina?

Marek Vagovič

Tento týždeň som hovoril so štyrmi rešpektovanými prokurátormi. Všetci sú pobúrení zo spôsobu, akým prihral Dobroslav Trnka svojmu kamarátovi Mariánovi Kočnerovi bernolákovskú bytovku. Podobne to vraj vnímajú aj mnohí ich kolegovia, ktorí už sú zo škandálov prokuratúry unavení a frustrovaní. Viacerí radšej na verejnosti ani nehovoria, kde pracujú. Z tých rozhovorov som pochopil, že prokuratúra je dnes v obrovskom rozklade, vnútri vládne totálna apatia a pasivita.

Napriek tomu doteraz nikto z prokurátorov nevystúpil verejne a nepomenoval veci pravým menom. O iniciatíve typu Za otvorenú justíciu, ktorou sa odvážni sudcovia postavili Štefanovi Harabinovi, ani nehovoriac. Situácia už pritom dávno dozrela do štádia, kedy treba zaujať jasný postoj: prečo sa slušní prokurátori nedištancujú od Trnku s Tichým? Prečo otvorene nepovedia, že nechcú mať nič spoločné s mafiánskymi praktikami? Prečo sa jednoznačne nepostavia za Jozefa Čentéša a nevyvíjajú tlak na prezidenta Gašparoviča?

“To by bola samovražda,” povedal mi v bezprostrednej reakcii jeden z nich. “Ísť proti systému má zmysel len vtedy, keď bude za zmenu minimálne polovica prokurátorov a to nie je,” bráni sa ďalší. Momentálne je vraj situácia taká, že len 30 percent z 900 prokurátorov cíti, že situácia je neúnosná. “Ďalších 20 percent, čo je prakticky celá generálna prokuratúra s výnimkou asi 10 ľudí, sú čistí trnkovci. Zvyšných 50 percent sú infikovaní trnkovci,” vysvetlil mi vzápätí.  

Lenže niečo tu nesedí: aj pred rokom 1989 sa predsa zdalo, že socializmus tu bude večne. Proti režimu bojovala len hŕstka disidentov, no napriek tomu sa napokon zlomil. Okrem toho, čo také by prokurátori riskovali, keby konečne aj verejne povedali svoj názor? Nevôľu nadriadených, možno trochu viac práce a menšie, prípadne žiadne odmeny? To je až taká obeta? Prečo sa dokázali vzoprieť sudcovia a prokurátori nie? “Asi sme slabosi,” priznal napokon jeden z nich.

Po chvíli rozmýšľania však dodal: “Ale je to inšpiratívne, mali by sme sa nad tým zamyslieť.” Ani ďalší z oslovených myšlienku postaviť sa verejne za zmenu pomerov na prokuratúre celkom nezavrhol: “Ak chceme ísť do verejného sporu, musíme mať premyslené, čo ďalej, aby nás hneď nespochybnili, že nám ide o osobné záujmy.” Napriek tomu som z tých rozhovorov nadobudol pocit, že táto generácia prokurátorov sa na podobný krok nezmôže, hoci mnohí z nich už v sporoch so svojimi nadriadenými prejavili dostatok odvahy. A museli za to niesť aj následky.

Prečo nevystúpite z tieňa, páni prokurátori? Kedy, keď nie teraz? Naozaj sa budete len pasívne prizerať, ako dosadia Fico s Gašparovičom na čelo prokuratúry ďalšiu figúrku na šachovnici? Dvadsaťtri rokov po revolúcii je naozaj načase postaviť sa tej špine, ktorú denne vidíte okolo seba.

Celý článok o pomeroch na prokuratúre po kauze Glance House si môžete prečítať v najnovšom čísle .týždňa, ktoré vychádza v pondelok 10. decembra 2012.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite