Minister spravodlivosti Tomáš Borec je zodpovedný za nový vládny výbor pre homosexuálov a ostatné sexuálne menšiny. Ministerstvo sa snaží, aby bol výbor obsadený paritne, teda aby v ňom okrem homosexuálnych aktivistov sedeli aj ľudia z pro-rodinných a kresťanských organizácii.
Ak sa to Borecovým ľuďom podarí a kresťania v tomto výbore zasadnú, bude to ich prehra. Sedieť v tomto výbore bude totiž znamenať jeho akceptáciu a legitimizáciu.
Ak ho chcú zrušiť, nesmú doň ísť. Bodka.
A cieľom kresťanov, konzervatívnych a pro-rodinne založených ľudí musí samozrejme byť zrušenie tohto výboru. Či už pôjde KDH alebo Igor Matovič do vlády s Robertom Ficom alebo Richardom Sulíkom, musia o to žiadať. Musí to byť conditio sine qua non.
Definícia manželstva totiž nie je téma na zahrávanie, ako to v rozhovore pre Sme predviedol Lipšicov liberál Grendel. Je to vážnejšia téma. Možno najvážnejšia, aká pred nami v 21. storočí stojí.
Je to jednoduchá matematika. Homosexuálne privilégiá sú najväčšie tam, kde je rozklad rodiny a manželstva najväčší. Tieto dve témy spolu úzko súvisia.
Liberálnejší ľudia, ktorí si v dobrej viere myslia opak, sa zahrávajú s ohňom. A so životmi detí, ktoré budú nástrojom chutí a vkusu budúcich rodičov.
Alebo inak. Ak sa cítia naši homosexuáli diskriminovaní alebo poškodení na ľudských právach, zastupuje ich už dnes sedem iných vládnych výborov. Riešia aj intoleranciu, diskrimináciu, výchovu, dokonca rodovú rovnosť. Ďalší výbor nebol potrebný. Minimálne ak doteraz nepoznáme jediný (sic!) prípad porušenia práv homosexuálneho občana v našom štáte z dôvodu jeho/jej homosexuality.
Ficova vláda ho však zriadila. A to by malo mať svoje konzekvencie. Biskupi by si mali uvedomiť, že tým premiér porušil dohodu o statuse quo v tejto otázke.
A konzervatívci a kresťania si potrebujú uvedomiť, že ak má Benedikt XVI. pravdu, že o niektorých veciach – ako napríklad definícii manželstva - sa nedá vyjednávať, tak v tomto výbore nesmú sedieť.
Ak tam pôjdu, podpíšu sa pod novodobý Pacem In Terris.
- - - - - -
Poznámka k diskusii pod článkom
Katarína Juríková ma pod článkom vyzvala, aby som zdrojmi doplnil tvrdenie, že „homosexuálne privilégiá sú najväčšie tam, kde je rozklad rodiny a manželstva najväčší.“ Je to dôležitá poznámka, takže si dovolím reagovať obsiahlejším dodatkom k textu.
Klasickým príkladom je Škandinávia. Severské krajiny boli premiantom v udeľovaní manželských privilégií homosexuálnym párom. Súčasne s tým je Škandinávia oblasť, kde je najvyššia miera nemanželských detí (detí narodených mimo manželstva), rovnako ako vysoká rozvodovosť.
V prvej päťke krajín na svete, kde sa rodí najviac detí mimo manželstva, sú tri zo Škandinávie (Švédsko, Nórsko, Dánsko, všetko čísla nad 50 percent). Najväčšia rozvodovosť na svete bola v roku 2007 vo Švédsku (54.9), na štvrtom mieste bolo Fínsko (51.2).
Závislosť medzi úpadkom rodiny a podporou homo-zväzkov vidieť aj na porovnaní Česka a Slovenska. Česi majú viac rozvodov, viac detí mimo manželstva a väčšiu podporu registrovaných partnerstiev, ako my na Slovensku. Celková rozvodovosť v Čechách je niekedy od roku 2002-2003 na úrovni 50 percent. Štatistika českého štatistického úradu navyše dokazuje, že aj mierny pokles v rozvodovosti súvisí s pokračujúcim poklesom uzatvorených manželstiev.
Tento trend nepriamo zachytáva aj štúdia Joela Kotkina The Rise of Post-Familialism z tohto roku. Nemecko schválilo registrované partnerstvá v roku 2001 a nemecká spoločnosť je v tejto téme permisívna (rozdiel medzi privilégiami pre rodinu a homo-páry zabezpečuje rozhodnutie ústavného súdu, nie väčšina v spoločnosti či parlamente). Zaujímavý je trend, ktorý opisuje Kotkin: 30 percent nemeckých žien a 48 percent mužov dnes tvrdí, že nikdy nechce mať deti. V priebehu jednej generácie ide o prudký nárast, v prípade mužov až o 300 percentný! Podobné štatistiky sa týkajú aj ďalších krajín.
Napokon, závislosť platí aj vnútroštátne. Tak, ako je v Amerike rozdiel medzi New Yorkom a nejakým mestom povedzme v Utahu, tak je na Slovensku rozdiel medzi Bratislavou a Námestovom.
Pre úplnosť, najmenšiu mieru rozvodovosti majú v Európe krajiny ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, relatívne nižšiu rozvodovosť má Poľsko a podobne.
Dôležité je pri porovnávaní úpadku rodiny brať do úvahy viac dát naraz. Nielen rozvodovosť, deti narodené mimo manželstva, ale ideálne aj rozšírenosť voľného (nemanželského) spolužitia, ktoré znižuje povedzme rozvodovosť, ale nie problém a podobne.
Po druhé, Roman J má poznámku správnym smerom, závislosť medzi úpadkom rodiny a podporou homo-zväzkov sa týka demokratických krajín. Hoci je úpadok rodiny v Rusku, ale aj Singapure či na Kube obrovský, škandinávsky vzorec tu neplatí. Ďakujem za spresnenie.
Po tretie, štatisticky významný neblahý vplyv homo-zväzkov na výchovu detí dokazuje štúdia Marka Regnerusa (ide o vplyv na budúcu nezamestnanosť, sklony k podvádzaniu partnera či dokonca k samovražde). Keďže alkoholikmi a násilníkmi môžu byť rovnako homosexuáli ako heterosexuáli, túto emóciu ponechám bez komentára.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.