Veľkým nadnárodným firmám zvyknete radiť ako expandovať na dynamických trhoch rýchlo sa rozvíjajúcich krajín. Skúsme to však otočiť. Čo by ste poradili malým a stredným slovenským firmám, ktoré chcú rásť a expandovať medzinárodne?
Pred tým ako sa slovenské firmy rozhodnú vstúpiť na cudzie trhy, odporučil by som im, aby sa snažili toto nové teritórium čo najlepšie zmapovať. To sú domáce úlohy, ktoré často zanedbávajú aj veľké globálne spoločnosti. Zrazu sa ocitnú v krajine bez toho, aby skutočne porozumeli, ako sa tam vlastne dostali. Nechápu, akú pozíciu ich produkt má vo vzťahu ku konkurencii. Prípadne, či v ich odvetví existujú nejaké lokálne podmienené problémy, ktoré im môžu skrížiť plány. Na toto si treba dať pozor ešte pred tým, ako vykročíte na nový trh.
Akým spôsobom si firma môže spraviť podobné „domáce úlohy“?
Prostredníctvom investovania dostatočného množstva peňazí do trhového prieskumu. Musíte pochopiť, aký veľký je potenciálny trh pre váš produkt, ako sa trh vyvíjal a menil v minulosti, aké sily ním lomcujú dnes, a treba si tiež utvoriť obraz o konkurentoch, ktorí na rovnakom trhu pôsobia s podobným produktom, s akým naň prichádzate vy.
Čo si treba všímať na konkurentoch?
Je nutné sa zamerať zvlášť na veľké nadnárodné firmy, ktoré sa chcú dostať skoro na každý trh. Inú pozornosť si zaslúžia konkurenti z Číny, Brazílie, Turecka alebo Indie, ktorých firmy sa v poslednej dobe tiež presadzujú čoraz viac globálne. A zase inou témou je porozumenie konkurentom, ktorí sú zakorenení lokálne. Tí možno ani nemajú nadnárodné ambície, ale môžu byť veľmi tvrdými súpermi, pretože svoje domáce ihrisko dobre poznajú.
Čo keď si už slovenská firma nový terén dôkladne zmapovala? Aké by mali byť ďalšie kroky?
Keď už viete, kam vstupujete, musíte si veľmi dobre vytipovať, kto bude váš lokálny partner, prípadne distribútor. Tu si treba dávať pozor a byť veľmi vyberavým. Rôzne druhy ľudí za vami prídu a porozprávajú vám historky o ich ďalekosiahlych stykoch. Ponúknu sa, že oni za vás všetko vybavia. Budú sa prezentovať ako najlepší. Je dobré si potenciálnych partnerov a distribútorov preveriť, čo dokážu za vás spraviť právnické kancelárie alebo účtovnícke spoločnosti.
Ako pokračovať, keď už sme ako slovenská firma podpísali s distribútorom zmluvu a poslali mu prvú zásielku našich výrobkov?
Nesmiete zaspať na vavrínoch, lebo ľahko sa môže stať, že distribútor vám po pár mesiacoch zavolá, lebo už o ďalší tovar nebude mať záujem. Proste nepôjde na odbyt, pretože ste neurobili nič, aby ste si v novej krajine vybudovali značku. Zákazníci tak váš výrobok nebudú chcieť. Nemusia o ňom totiž ani len vedieť. Marketing je v tomto štádiu nesmierne dôležitý.
Nie je to predovšetkým úloha distribútora?
Neočakávajte, že vám meno bude budovať distribútor. On jednak nemusí mať nato potrebné finančné zdroje. Navyše, už spolupracuje dajme tomu s pol tuctom iných spoločností a v okamihu, keď s ním rozbiehate spoluprácu, má iné priority. Ste len malou súčasťou jeho podnikania. Ak teda chce vaša firma byť na novom trhu úspešná, musí cieľavedome budovať svoju značku a veci nepúšťať z vlastných rúk. Nemusíte na marketing míňať veľa peňazí. Stačí aj menej, ale vynaložených bystro, tak aby okolo vášho výrobku urobili aspoň trochu rozruch. Potom bude distribútor od vás pravidelne objednávať nový tovar, lebo uvidí, že robíte niečo preto, aby sa vaša firma na novom trhu presadila.
Ako si slovenská firemná značka môže na lukratívnych západných trhoch poradiť s prípadnou nedôverou voči kvalite výrobkov „Made in Slovakia“?
To je akurát otázka času. Spomeňte si na japonské spoločnosti, keď sa pred päťdesiatimi - šesťdesiatimi rokmi začali presadzovať medzinárodne. Ľudia sa smiali na Toyote. Potom prišli Kórejci a ľudia sa vysmievali Samsungu. Dnes sa už nikto nesmeje. Avšak musíte tomu dať čas. Je to o trpezlivom a vytrvalom rozvíjaní medzinárodných obchodných vzťahov. Kritickými bodmi sú: mať dobrého partnera, úzko s ním spolupracovať, a ak si to môžete dovoliť, profit z vášho nového pôsobiska ihneď reinvestujte na mieste, aby ste si v tej krajine vytvorili aspoň malé zastúpenie. Aj keby to mal byť trebárs len jeden človek, ktorý by mal na starosti predaj, marketing, spoluprácu s lokálnym partnerom a rozvíjanie ďalších obchodných vzťahov.
Skrátka, beh na dlhú trať...
Samozrejme, neudeje sa to cez noc. Našťastie, slovenskí producenti môžu svoje výrobky predávať aj ako „Made in the EU“.
Nejeden slovenský podnikateľ by možno povedal, že počiatočné náklady a čas, ktoré by si vyžadovala expanzia na nový zahraničný trh, mu zato nestoja. A že radšej bude ďalej rozvíjať svoju pozíciu výlučne na domácom trhu.
Ak sú podnikatelia spokojní so slovenským trhom a nemyslia si, že expanzia im stojí za tie peniaze, čas a nervy, je to ich osobná voľba. Dostať firmu na medzinárodnú úroveň je vôbec jednou z najťažších vecí v biznise. Ľudia to podceňujú, lebo si myslia, že je to jednoduché. Ono je jednoduché začať, ale málokto vytrvá. Pretože zriedka investujú naspäť do rozvoja podnikania za hranicami dosť peňazí, aby to na tých nových trhoch fungovalo dlhodobo.
Možno chce podnikateľ len doma zarobiť peniaze a potom predať firmu a ísť rýchlo do penzie. Na druhej strane, nie je pre spoločnosť lepšie, ak pôsobí na viacerých trhoch, než len na tom jednom, domácom?
Vždy budú nejaké slovenské spoločnosti s ambíciou expandovať za hranice. Slovenský trh nie je príliš oslňujúci pokiaľ ide o vzrast tržieb. Už to trvá pár rokov. Ak chcete nájsť silný rast, musíte ísť inam. V Česku ho nenájdete. To je v súčasnosti veľmi ťažký trh pre firmy. Maďarsko rovnako, aj spolu s juhovýchodnou Európou. Slušný rastový potenciál máte dnes akurát v Poľsku, Rusku, Turecku a povedzme, že na Ukrajine, či v Kazachstane. To je všetko, pokiaľ ide o okolitú časť sveta. Ak sa firmy rozhodnú, že budú expandovať v zahraničí, tak by si mali hľadať krajiny, ktoré im umožnia rýchlejšiu návratnosť preinvestovaných prostriedkov, než akú dostanete povedzme v susednom Maďarsku.
Nenad Pacek je rakúsky ekonóm, konzultant a expert na rozvíjajúce sa trhy. Založil a vedie nadnárodnú konzultačnú spoločnosť Global Success Advisors so sídlom vo Viedni. Pred tým pracoval v Economist Intelligence Unit, čo je analytický útvar pri britskom týždenníku Economist. Napísal niekoľko kníh. Bratislavu navštívil v rámci konferencie s názvom „Ako uspieť na medzinárodných trhoch: Lekcie lídrov zo Slovenska aj zahraničia“.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.