Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Eštebáci medzi nami

.marek Vagovič .názory

Pred 20 rokmi začal platiť lustračný zákon. No pokým Česi sa ním aj riadili, na Slovensku sme ho ignorovali. Dnes nám vládnu komunisti na čele s Ficom, no ani Čechom zrejme nie je veľmi do smiechu.

Marek Vagovič

Spomínaný lustračný zákon bol v skutočnosti prijatý už 4. októbra 1991. Časť poslancov Federálneho zhromaždenia ČSFR však namietala jeho protiústavnosť, takže sa ním musel zaoberať federálny Ústavný súd. A ten pred dvadsiatimi rokmi – 26. novembra 1992 – vyhlásil, že zákon je až na pár drobností v poriadku. Dnes sa už na to zabúda, v skutočnosti však išlo o mimoriadne dôležitý výrok. Doslova revolučnú zmenu. Podobný zákon totiž neprijala žiadna krajina bývalej východnej Európy.  

V praxi to znamenalo, že vo funkciách v armáde, v tajnej službe, na polícii, prokuratúre či súdoch nemohli byť nielen bývalí spolupracovníci a príslušníci ŠtB, ale ani funkcionári komunistickej strany od okresu vyššie. Lustračný zákon sa zároveň vzťahoval aj na funkcie na Úrade vlády, v kancelárii parlamentu, prezidenta, Ústavného aj Najvyššieho súdu, v predsedníctve SAV, v akademických senátoch škôl, v rozhlase a televízii, ale aj v štátnej správe, v štátnych podnikoch a ich orgánoch.

No pokým v Česku sa zákon aj dôsledne uplatňoval, na Slovensku ho vtedajšie politické elity na čele s Vladimírom Mečiarom hrubo ignorovali. Do funkcií sa tak dostali mnohí bývalí eštebáci aj komunistickí aparátčici, no nikoho to veľmi netrápilo. Lustračný zákon bol pôvodne účinný päť rokov, v Česku však jeho platnosť dvakrát predĺžili. Na Slovensku bol definitívne pochovaný v roku 1996.

Odvtedy sa toho veľa zmenilo. Občas sa síce vo funkcii objaví aj bývalý eštebák, no už to nie je v takom rozsahu ako v polovici 90. rokov. Dodnes riadia štát aj viacerí bývalí komunisti, no zväčša ide o radových členov strany. Je možné, že niektorí (Fico, Maďarič) sa nestali jej funkcionármi len preto, že boli mladí a prišla revolúcia. Napriek tomu platí, že dnes si už ani Fico nedovolí posunúť hore tie najväčšie komunistické “zrúdy”.

Predsa len, verejná mienka je už o čosi ďalej ako za Mečiara. Dôležitú úlohu zohral aj Ján Langoš, ktorý založil Ústav pamäti národa (ÚPN). Ten totiž systematicky zverejňoval mená príslušníkov aj agentov ŠtB, popisoval a vysvetľoval ich činnosť a podobne. Vďaka tomu bola táto téma atraktívna aj pre médiá, ktoré potom vytvárali tlak na bývalých “tajných”, aby odstúpili z funkcií. Niekedy to vyšlo, inokedy nie, kľúčové však bolo, že politici si začali dávať pri výbere kádrov väčší pozor.

Napriek tomu je pohľad na Slovensko dvadsať rokov po náleze Ústavného súdu smutný: krajina je prelezená komunistami od vrchu až dole. Starým štruktúram sa výborne darí aj v biznise, mnohí profitujú aj zo štedrých štátnych zákaziek. Ale ani bratia Česi, ktorí brali lustračný zákon vážne, na tom nie sú oveľa lepšie. Po úspechu v regionálnych voľbách tam zažívajú komunisti taký comeback, o akom sa im v roku 1989 ani nesnívalo. A po parlamentných voľbách môže byť ešte horšie.

Napriek tomu sú na tom Česi v jednej veci lepšie ako my. Bývalí dôstojníci ŠtB tam nie sú nijako zvýhodnení, keďže dostávajú rovnaké dôchodky ako bežní ľudia. Ako je to na Slovensku? Tu majú bývalí rozviedčici – aj vďaka príplatkom z ministerstva vnútra – v priemere aj o polovicu vyššie penzie ako bývalí politickí väzni. Keď som na túto nespravodlivosť pred troma rokmi upozornil v denníku SME, oslovení politici (Kovarčík, Palko, Zala) sa zhodli, že to treba okamžite zmeniť.

Bývalý politický väzeň Karol Noskovič mi vtedy povedal, že sľubom politikov neverí: „V slovenskom parlamente je stále príliš veľa bývalých komunistov.“ Bohužiaľ mal pravdu, odvtedy sa nič nezmenilo. Poslanec Alojz Hlina nedávno zablokoval vchod do domu posledného šéfa ŠtB Alojza Lorenca. Okrem iného tiež povedal, že chce, aby boli zverejnené dôchodky najvyšších komunistických pohlavárov a predstaviteľov ŠtB.

Mám pre vás lepší a myslím, že aj užitočnejší tip, pán poslanec Hlina. Navrhnite v parlamente takú zmenu zákona, aby bývalí politickí väzni, ktorí dvadsať rokov po revolúcii živoria, mali aspoň také dôchodky ako bývalí eštebáci, ktorí ich celý život prenasledovali. Lustrácie sú minulosť, komunistov vo funkciách ani v hlavách sa nezbavíme, kým to nebude chcieť väčšina. No ak odstránite nespravodlivosť v nízkych dôchodkoch, ktorými vlastne tento štát trestá obete komunizmu druhýkrát, aspoň symbolicky im splatíte aj morálny dlh, ktorí voči nim všetci máme.

A ponáhľajte sa, o pár rokov tu už nikto z nich nemusí byť.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite