Štefan Harabin, tento človek brutálnych a primitívnych manierov, ktorý u nás stelesňuje ľudskú zlobu ako nikto iný, by sa v roli politika vrchovato uplatnil v mečiarovských 90. rokoch, ale teraz už našťastie sotva. Dnes je doba uhladených Ficov, Kaliňákov, Borcov, Lajčákov, a potom je tu ešte jeden Kolesík, za ktorého sa občas hanbia aj jeho vlastní.
Lenže Štefan Harabin, posledný dedič HZDS vybavený mocou, je stále šéfom Najvyššieho súdu, ktorý si zacementoval svojimi ľuďmi tak, že patologické pomery v justícii možno prežijú aj jeho odchod z funkcie v roku 2014. Čo je nemenej dramatické, Harabinov duch vládne aj na Ústavnom súde, teda v inštitúcii, ktorá by mala právne myslenie krajiny kultivovať, a nie ho „tupiť“. Za všetko hovoria už len tieto reakcie (tu a tu) Ivetty Macejkovej na editorial Štefana Hríba, môj predošlý blog či na naše otázky k poslednej kauze Juraja Horvátha.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.