Za komunizmu sa hovorilo, že ak chcete vedieť, ako Amerika vonia, otvorte si kolu a strčte do nej nos. Ale Amerika bola pre nás viac než krajinou, kde „pečené holuby padajú rovno do huby“. Nebola to len krajina farebných fotografií našich vzdialených rodín v čase, keď na našich uliciach a dvoroch stáli kaluže.
Amerika nebola len ideou, bola ideálom. Vzorom a synonymom slobody. Pre deti krajinou Old Shatterhanda, pre mládež krajinou šerifov a sudcov, ktorí ctia zákon a spravodlivosť. Americkí policajti boli vo filmoch vždy iní, ako ich francúzski kolegovia. A americkí prezidenti cítili zodpovednosť nielen za svoj štát, ale aj za svet. Preto ľudia na Slovensku plakali, keď zabili Kennedyho. A preto mnohí verili Reaganovi. Bol to on, a nie Jakeš alebo Gorbačov, kto hovoril aj za nás.
Týkalo sa to obyčajných ľudí rovnako, ako intelektuálov. Bývalý poradca Václava Havla Martin Palouš nám kedysi na univerzite hovoril, ako sa ich s Havlom po roku 1990 v redakcii ľavicového časopisu New Republic pýtali, prečo majú v takej úcte Reagana.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.