Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Amerika

.jaroslav Daniška .názory

Existuje niekto, pre koho nebola Amerika symbolom? Nejde len o komerciu, rifle či kolu. Ide o viac, Amerika bola totiž založená na idei a tak ju aj svet vníma.

Za komunizmu sa hovorilo, že ak chcete vedieť, ako Amerika vonia, otvorte si kolu a strčte do nej nos. Ale Amerika bola pre nás viac než krajinou, kde „pečené holuby padajú rovno do huby“. Nebola to len krajina farebných fotografií našich vzdialených rodín v čase, keď na našich uliciach a dvoroch stáli kaluže.

Amerika nebola len ideou, bola ideálom. Vzorom a synonymom slobody. Pre deti krajinou Old Shatterhanda, pre mládež krajinou šerifov a sudcov, ktorí ctia zákon a spravodlivosť. Americkí policajti boli vo filmoch vždy iní, ako ich francúzski kolegovia. A americkí prezidenti cítili zodpovednosť nielen za svoj štát, ale aj za svet. Preto ľudia na Slovensku plakali, keď zabili Kennedyho. A preto mnohí verili Reaganovi. Bol to on, a nie Jakeš alebo Gorbačov, kto hovoril aj za nás.

Týkalo sa to obyčajných ľudí rovnako, ako intelektuálov. Bývalý poradca Václava Havla Martin Palouš nám kedysi na univerzite hovoril, ako sa ich s Havlom po roku 1990 v redakcii ľavicového časopisu New Republic pýtali, prečo majú v takej úcte Reagana. Veď názorovo, sme vám bližší my, hovorili. To áno, odpovedal Palouš, ale Reagan išiel po komunistoch.. Podobne to bolo aj na Slovensku, Reagana tu vždy obdivovalo viac ľudí, než by s ním za normálnych okolností súhlasilo. Aj v tom bola jeho veľkosť.

Nemení sa však iba svet, ale aj Amerika. Čo vlastne dnes reprezentuje? Aká idea vás napadne prvá, keď uvidíte americkú vlajku? Je tento štát pre nás ešte v niečom vzorovým?

Zdá sa, akoby toho bolo čoraz menej.

Pre Tocquevilla bola Amerika vzorom demokracie. Objavil a majstrovsky opísal jej génia. Napríklad nevyhnutnosť blízkeho vzťahu slobody a kresťanského náboženstva pre jej prežitie. Lenže kto tomuto ideálu dnes ešte verí? A aký je imidž americkej demokracie dnes?

„Na Ameriku sa už nepozeráme ako na oporu demokracie. Bohužiaľ, USA používajú demokraciu ako geopolitický nástroj v zápase za svoje záujmy.“ Tieto slová nepovedal žiadny antiamerický ľavičiar, ale Gari Kasparov, jeden z vodcov ruskej opozície, ktorého žena a dieťa žijú v New Yorku (Gazeta Wyborcza, 20. október 2012).

Ale nejde iba o Kasparova.

Na Slovensku organizuje americká ambasáda každý rok podporu veľvyslancov pre pochod homosexuálnych aktivistov. Pochodujú za zmenu tradičnej rodiny a definície manželstva. Niečo podobné odmietli americkí občania v každom jednom referende, kde sa o tom v USA hlasovalo. Veľvyslanci týchto ľudí napriek tomu pochodujú. Smutný obraz.

Hovoriť o vývoze demokracie do arabského sveta je zbytočné. Túto politiku a jej dôsledky napokon najostrejšie kritizujú samotní Američania.

Amerika sa mení rýchlo. Pred štyrmi rokmi na nezáujem amerických kandidátov na úrad prezidenta o východnú Európu upozornili intelektuáli ako Václav Havel a Adam Michnik. Považovali to za nebezpečné. Dnes je to realita, ktorá sa netýka iba východnej, ale celej Európy. A nevadí to nikomu. Tak sa zmenil svet za krátke štyri roky. Nielen v Amerike, ale aj v Európe.

A zdá sa, že je to celkom prirodzené.

Amerika má dosť svojich problémov. Prestáva byť vzorom a tam, kde sa aktivizuje, vyvoláva averziu.

Mení sa aj jej pohľad na svet. Pred pár rokmi Američania tlačili, aby EÚ prijala Turecko za svojho člena. Dnes, keď bolo Turecko formálne vojensky napadnuté zo Sýrie, Američania tlačili na Turkov, aby nežiadali pomoc spojeneckých armád podľa článku 5 Atlantickej zmluvy.

Amerika sa pomaly ale isto sťahuje zo sveta.

Môže sa to zmeniť? Ťažko povedať, zdá sa, že skôr nie.

Americkí volební stratégovia hovoria, že tohtoročné voľby sú posledné, v ktorých môžu republikáni vyhrať so starou „reaganovskou“ koalíciou. Amerika sa mení demograficky, nábožensky aj kultúrne. Táto zmena USA iba ďalej oslabí a jej rola vo svete sa zmení.
Problém je, že Amerika sa pred ideálom slobody stále viac kloní k rovnosti. Tocqueville to predpokladal, my by sme to mali zobrať na vedomie.

Ak mám povedať svoju prognózu, poviem, že svet čakajú desaťročia ľavicovej Ameriky. Nebude to lepší svet. Pre nás, ani pre Ameriku.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite