Nezvyknem verejne reagovať na kritiku svojich kolegov, našich pravidelných spolupracovníkov či stĺpčekárov. Som totiž presvedčený, že tieto veci by sa mali riešiť doma, vnútri redakcie. V prípade posledného stĺpčeka Michala Kaščáka však urobím výnimku. Okrem iného v ňom totiž napísal: „A potom, v pondelok si v našom časopise nájdete ódu na KHL, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Extra Plus, zabudnite na analýzy, na prácu s mládežou, spásou športu je kúpiť si miesto v ruskej lige a ruskí agenti, ktorí si na našom národnom štadióne fotia transparenty, či sú dosť korektné, a tak vychovávajú našich fanúšikov. Už len dres Petra Šťastného chýba, aby sme zabudli úplne na všetko, na aktuálny škandalózny predaj hotela, ten nás netankuje, ani eštebácka minulosť a podobná súčasnosť hlavného strojcu tohto kúpeného úspechu, nič to, veď chlapci hrajú tak pekne, že netreba myslieť na nepríjemnosti.“
.eštebák a mecenáš Široký
Keď som sa zhruba pred mesiacom rozhodol, že idem napísať o Slovane a jeho pôsobení v KHL, bol som si vedomý, že to môže vyvolať kontroverzné reakcie. Slovan je totiž pre mnohých ľudí už celé desaťročia červeným súknom, takže akákoľvek pozitívna zmienka o tomto klube može naštvať aj časť čitateľov .týždňa. Tým viac, že spolumajiteľom Slovana je bývalý eštebák a údajný mecenáš Smeru Juraj Široký. Nehovoriac o tom, že na nový štadión aj hotel v jeho bezprostrednej blízkosti sme sa mu poskladali všetci. Napriek tomu som sa pokúsil odosobniť a napísať o Slovane bez predsudkov: to, čo sa momentálne okolo tohto klubu deje, je totiž zaujímavý fenomén, ktorý si zaslúži pozornosť. A to vôbec nie som zarytý slovanista, na hokeji som nebol možno desať rokov. Téma ma zaujala z čisto profesionálneho hľadiska – ako novinára, ktorý sa snaží vnímať svet okolo seba. Keby sa niečo podobné podarilo Trenčínu (Košiciam), správal by som sa úplne rovnako.
Zrazu sa však dočítam, že sme napísali ódu na KHL, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Extra Plus. Michal Kaščák zrejme nečítal rozhovor s Alexandrom Dulebom, ktorý otvorene a kriticky popisuje pozadie vzniku KHL, jej financovanie, ľudí v pozadí, dohody oligarchov s Putinom, respektíve, že ruská liga je len nástrojom, ktorým sa snaží získať stratený vplyv Sovietskeho zväzu v strednej a východnej Európe. Súčasťou témy je aj rozhovor s Miroslavom Šatanom, v ktorom ironizuje pomery a služby v Rusku, atmosféru na tamojších štadiónoch, pochvaľne sa nevyjadruje ani o mestách, v ktorých Slovan hral. Na viacerých miestach je aj zmienka o tom, ako si ruskí agenti KHL fotia transparenty na štadiónoch, pričom je zrejmé, že to považujeme za prinajmenšom zvláštne. Aká óda na KHL? Aký Extra Plus? Nežartujte, pán Kaščák.
.óda na Slovan?
Keby ste napísali, že je to óda na Slovan, to by som ešte – hoci nie úplne s nadšením – bral. Hlavný text témy aj reportáž zo zápasu s Dynamom Moskva naozaj vyznieva pozitívne. Ten, kto bol v poslednom čase na štadióne Slovana, alebo sa rozprával s ľuďmi z prostredia hokeja, mi však dá za pravdu, že v klube konečne všetko funguje tak, ako má. A nejde len o hokej: v téme rozoberáme aj sociálny, kultúrny či ekonomický rozmer pôsobenia Slovana v KHL, marketing, profil ruského fanúšika a podobne. Realita je taká, že bratislavský klub dnes z rôznych dôvodov priťahuje ľudí z celého Slovenska a my sme sa o tom snažili priniesť zaujímavú reportáž. Nič viac, nič menej – len popísať aktuálny stav.
Zrazu sa však dočítam, že zabúdame na Širokého kariéru v ŠtB, respektíve jeho podnikanie po revolúcii. Nezabúdame, pán Kaščák. Možno ste si nevšimli, ale bol to práve .týždeň, kto ako prvý ešte v roku 2005 upozornil na to, že stranu Smer ovládajú mecenáši na čele so Širokým. Odvtedy sme na túto tému napísali x-článkov, naposledy sme sa sponzorom Ficovej strany venovali krátko pred voľbami 2012 (kauza Babiš). O mecenášoch Smeru, Ficovej zmluve so sponzormi, ich štátnych zákazkách a podobne, som pravidelne písal aj počas svojho pôsobenia v denníku SME. Pred voľbami 2010 sme zverejnili aj nahrávku, na ktorej sa hlas podobný Ficovi chváli, ako zohnal peniaze pre stranu vlastnou hlavou. A na Širokého minulosť v ŠtB sme ako prví upozornili už v roku 2007, kedy sme zverejnili aj jeho spis.
.posadnutosť zväzuje ruky
Mimochodom, Široký za tento článok denník SME zažaloval. Rovnako postupoval aj v prípade .týždňa, ktorý zverejnil rozhovor s Petrom Šťastným – o jeho minulosti v ŠtB, pôsobení v hokejovom zväze a podobne. A viete, ako to dopadlo, pán Kaščák? Široký po niekoľkých rokoch žaloby stiahol. Krátko predtým pritom navrhoval .týždňu – v rámci mimosúdneho vyrovnania – aby sme s ním urobili rozhovor. Povedali sme ok, ale len za predpokladu, že sa môžeme pýtať na všetko, pričom v rámci autorizácie nemôže vypadnúť nič, čo zaznelo v rozhovore. Široký sa už neozval. Naozaj máte pocit, že sme ho zrazu zobrali na milosť? A to len preto, že sme do tematicky úplne odlišného článku (o Slovane a KHL) nevsunuli povinnú vetu o jeho minulosti?
Ubezpečujem vás, pán Kaščák, že naši čitatelia vedia, aký máme vzťah k ľuďom ako Juraj Široký. A nič na tom nezmení ani fakt, že Slovan je dnes dobre fungujúci klub. Mimochodom, možno ste si to nevšimli, ale jeho meno nezaznelo v „óde“ na Slovan a KHL ani raz, hoci sa zrejme nedá vylúčiť, že úspech tohto klubu je čiastočne aj jeho zásluha. Práve Širokého minulosť, vzťahy a podnikanie sú však dôvodom, prečo budeme mať k nemu vždy rezervovaný vzťah. Keď sa tento človek znovu dostane k nejakej štátnej zákazke, alebo sa objaví nová informácia o jeho sponzorstve strany Smer, určite to bez problémov napíšeme. Zdôrazňovať však v každom článku všetky „hriechy“ Juraja Širokého je obsesia, ktorá slobodným ľuďom zväzuje ruky a zatemňuje myseľ.
.ideologické zákopy
Ale v jednej veci máte pravdu, pán Kaščák. Naozaj sme sa mohli aspoň krátko zmieniť o škandalóznom predaji hotela, ku ktorému sa podľa denníka SME dostal Široký – vďaka vedeniu mesta Bratislava – za symbolickú sumu. V čase prípravy článku o Slovane a KHL som rozmýšľal, či a ako to tam zapracovať, hoci ani tento fakt s témou, o ktorej je reč, priamo nesúvisí. Napokon som sa rozhodol, že to teraz nebudem riešiť, pretože som to nevedel ďalej posunúť – ak však získam akúkoľvek novú (zaujímavú) informáciu, určite sa k tejto téme vrátim. Napriek tomu si myslím, že vaša kritika je účelová podpásovka, pán Kaščák. Vážim si vás za všetko, čo ste robili pred rokom 1989, aj za to, ako sa správate posledných dvadsať rokov. Niekedy je však na škodu veci, keď je človek zaseknutý v ideologických zákopoch. Občas sa treba trochu uvoľniť, otvoriť oči a zabudnúť na predsudky. Svet nie je vždy čierno-biely.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.