Dlhodobo bolo totiž zárukou ako-tak dobrých vzťahov s Budapešťou to, že slovenskí Maďari boli vo vláde. Výnimkou bol len moment, keď Mečiar s Hornom podpísali medzištátnu zmluvu, inak vždy platilo – na Slovensku aj v Rumunsku – že prevenciou voči napätým vzťahom je účasť domácich Maďarov vo vláde.
Robertovi Ficovi sa podarilo ukázať, že stačí ďaleko menej.
Odteraz bude platiť, že byť "zadobre" s Budapešťou, znamená byť "zadobre" s domácimi Maďarmi. Netreba viac. Nemusia byť vo vláde, aspoň nie ako riadny koaličný partner. Stačí menej, konkrétne post splnomocnenca pre maďarskú menšinu. Inými slovami: nie uspokojenie politických záujmov domácej maďarskej komunity, ale uspokojenie ich lobistických potrieb. Miklós Duray sa musí obracať v politickom hrobe.
Ešte dôležitejší je ale iný Ficov úspech.
Pri ich poslednom stretnutí Viktor Orbán pochválil Roberta Fica, ako zvláda krízu. Vraj je jeden z najúspešnejších premiérov v EÚ.
O krízu samozrejme nejde, určite nie s odkazom na Slovensko. Čím si teda Fico zaslúžil Orbánove uznanie?
Tvrdosťou.
Keď začal Viktor Orbán ešte z opozície hovoriť, že slovensko-maďarské vzťahy treba postaviť na nových základoch, nikto nevedel, čo čakať. Keď sa dostal k moci, bola to zrazu smršť samých konfliktných návrhov. Dvojaké občianstvo, právo voliť, dokonca právo kandidovať v susednej krajine do parlamentu, nová ústava s klauzulou o povinnosti štátu brániť svojich (aj dvojakých) občanov..
Keby bola od začiatku Orbánovej vlády pri moci Iveta Radičová, Slovensko je dnes rozložené, Miklós Duray by bol ešte politik (celkom iste v Maďarsku) a Most, ak by vôbec existoval, by mal problémy. Existenčné problémy.
Lenže vďaka tomu, že Fico reagoval hneď na prvý Orbánov zákon tvrdo a v duchu československej ústavne tradície (regulácia dvojakého občianstva), Orbán musel spor ďalej vyhrocovať, čo rozdelilo slovenských Maďarov, a maďarský premiér prehral. Výsledkom je, že dnes maďarský premiér chváli Roberta Fica.
Mimochodom, kríza.
Zo slovenského pohľadu je vývoj v eurozóne samozrejme nešťastný nielen ekonomicky, ale aj politicky. Keby sme dnes nemuseli cez Brusel a Frankfurt financovať Grékov, Španielov, Portugalcov či Talianov, mohli sme svojimi pôžičkami pomôcť práve Maďarom.
Malo by to samé pozitívne dôsledky. Navyše, jeden historický precedens tu už je. Keď malo Rakúsko po vzniku Československa vážne ekonomické problémy, svojimi pôžičkami sme Viedni pomáhali práve my.
Keby sme dnes mali vlastnú zahraničnú politiku a neboli podriadení záujmom Berlína a Paríža, mohol to byť historický okamih slovensko-maďarských vzťahov. Ale ktovie, príležitosť možno ešte len príde.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.