Predstavte si dvoch učiteľov. Ten prvý si vyučovanie každý deň nejako odtrpí, ten druhý svoju prácu miluje. Ten prvý sa po vyučovaní s úľavou ženie domov a o škole už nechce počuť, ten druhý sa poctivo pripravuje na ďalší deň a popri tom opravuje písomky. Ten prvý si naháňa „mikolajovské“ kredity na školeniach, aby si takto zabezpečil vyšší plat, ten druhý sa často zbytočným školeniam radšej vyhýba, lebo sa chce venovať svojim žiakom. Ktorý z týchto dvoch učiteľov zarába viac? Pokiaľ je ten prvý vďaka odpracovaným rokom vo vyššej platovej tabuľke, je mesačne bohatší o 50, 100 či 200 eur. Takýto učiteľ by bol aj nezaslúženým víťazom celoplošného zvýšenia taríf o 10 percent, pretože dostane na ruku nominálne viac než nejeden jeho pracovitejší kolega (nehovoriac o tom, že v minulosti sa zvyšovanie platov rozložilo tak, že učiteľom vo vyšších tabuľkových triedach sa pridalo aj percentuálne).
Problémom však nie je existencia taríf, ktoré učiteľom s dlhou praxou garantujú vyšší platovú istotu. Nespravodlivosť systému spočíva v inom: riaditeľ by lepšiemu učiteľovi rád aj pridal, a aspoň trochu zvýšil či dorovnal rozdiel oproti pasívnemu kolegovi, ale nie je z čoho. Mnohí riaditelia sa sťažujú, že kým kedysi disponovali aspoň akým-takým prerozdeľovacím balíkom, v posledných rokoch nemajú na odmeny ani euro.
Zvyšovania učiteľských platov v nasledujúcich rokoch by sa preto nemali premietať v tabuľkách, ale v čoraz vyššom „riaditeľskom“ balíku. Už by tak nedostávali plus 10 percent všetci učitelia, ale povedzme plus 20 percent najlepší a nula percent tí najhorší.
Samozrejme, nová platová politika by narazila na odpor. V roku 2003 bola za Dzurindovej vlády vôľa tarify celkom zrušiť, ale pre odpor odborov a nerozhodnosť Froncovho ministerstva ostalo všetko po starom. Zrušiť tarify je dnes nereálne – preto ich treba ponechať a ďalej zvyšovať netarifnú zložku platov. Riaditelia škôl by sa tak konečne stali skutočnými riaditeľmi, pretože dnes skôr pripomínajú administrátorov, zavalených byrokraciou a vyplňovaním rôznych papierov. A pritom nemajú možnosť formovať svoj učiteľský zbor a najkvalitnejších učiteľov, ktorí sú ozdobou školy, motivovať nesymbolickými odmenami. Určite sa ozve kritika, že niektorí riaditelia svoju vyššiu moc zneužijú a neodmenia najlepších učiteľov, ale najlepších kamarátov/kamarátky. To sa zaiste nedá v jednotlivých prípadoch vylúčiť. Ale je isté, že celkovo by bol nový systém spravodlivejší než dnešná tarifománia.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.