Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Diár: nový Lipšic, blbosť roka a nemecký Batman

.martin Hanus .názory

Uplynulé dni priniesli menší zvrat na slovenskej politickej scéne a veľký zvrat v eurozóne, ktorá čaká aj na to, čo sa udeje v stredu v Nemecku. A takisto priniesli jednu dobrú správu: zdá sa, že veselá idea eurokomisárky Viviane Redingovej pôjde k ľadu.

Ale začnime krátko s hokejom a KHL v Bratislave. Objavujú sa totiž názory, že príchod KHL na Slovensko je vlastne príchodom Gazpromu, pred ktorým sa treba mať na pozore. Iste, pre slovenský hokej by bolo azda najlepšie, keby aspoň štyri naše hokejové mužstvá hrali v spoločnej česko-slovenskej lige – lenže Česi o to nestáli. Slovan v KHL je v takejto situácii dobrou voľbou. Nielen preto, že v Bratislave si kupujú na hokej lístky ľudia, ktorým by to predtým ani nenapadlo. Má to aj nemalý celoslovenský bonus: ďalší mladí hráči budú hrať týždeň čo týždeň s mužstvami, ktoré by obstáli aj v NHL.     

.lipšicov ľud
Nová väčšina Daniela Lipšica si pri štarte určite nezaslúži zatratenie. Stačí sa pozrieť navôkol: líder KDH je nevzkriesiteľný, nový šéf SDKÚ zatiaľ nevystúpil z tieňa svojho „župana“, Richarda Sulíka fascinujú už len eurotémy a Igor Matovič od jari nevie, ako zaujať. Najviac energie a sebavedomia tak v týchto týždňoch sála z 39-ročného absolventa Harvardu. Trochu horšie je to však s programom: jeho najrevolučnejšie návrhy sú nielen čudné, ale Slováka sotva chytia za srdce. Nový volebný systém, v ktorom by ľudia aspoň polovicu poslancov volili v jednomandátových obvodoch? Keby sme takto volili v marci 2012, Fico má dnes pohodlnú ústavnú väčšinu. A keby tento model existoval v roku 2002, žiadna druhá reformná Dzurindova vláda by nevznikla.
Ľudové voľby sudcov a prokurátorov? Niežeby to bola úplne scestná idea, ale hlavný Lipšicov argument je nepresvedčivý. Vraj ľudia by určite nezvolili do vedenia Najvyššieho súdu či Generálnej prokuratúry také zlé persóny než sú tam dnes. Ale to isté v súčasnosti platí aj o Súdnej rade a parlamente – už môžu zvoliť len lepších. Navyše, symbolom novej justičnej éry je kultivovaný kariérista Borec, nie pomstychtivý paranoik Harabin. Zmena volebného systému nie je zárukou proti ničomu: žoviálny ľudový zabávač Trnka, ktorý sa najlepšie cíti v sobotu na Miletičke, by si v priamych voľbách proti teoretikovi Čentéšovi pokojne trúfol.
A záverom si ešte pripomeňme, kto zvolil dosiaľ najlepšieho slovenského prezidenta – tipujete správne, nie Lipšicov dobrý ľud. Ale parlament ovládaný Mečiarovým HZDS.

.blbosť roka – kvóty pre ženy
Vracia sa to stále dookola, lebo vraj pokrok nemožno zastaviť. Pritom sa treba len na chvíľu-chvíľočku zamyslieť, a to, čo vyzerá ako znamenie pokroku, sa hneď ukáže ako zatmenie mozgu - rovnako aj tento dementný návrh. Eurokomisárka Viviane Redingová chce presadiť, aby do roku 2020 sedelo v dozorných radách (pôvodne malo ísť aj o predstavenstvá) európskych firiem, kótovaných na burze, 40 percent žien. Definitívne rozhodnutie má padnúť v októbri, našťastie sa zdá, že niektoré štáty Redingovú stopnú. Preto už len ostáva dúfať, že dementný návrh v záverečnom finiši nenahradí nejaký polodementný kompromis. Autor sa skutočne usiluje, ale inak než v týchto kategóriách sa o Redingovej kvótach hovoriť nedá: luxemburská kresťanská demokratka totiž naozaj s úplne vážnou tvárou vraví, že 40-percentnú kvótu musia dodržať napríklad aj automobilové, oceliarske či technologické firmy, kde na nižších, stredných či vyšších pozíciách robí z pochopiteľných dôvodov minimum žien. Povedzte, ak ten, čo navrhuje takúto blbosť, má IQ nad 40, čo ho potom poháňa? Blbá ideológia?

Pritom by stačilo, keby zástancovia kvót či rovnakých genderových platov čítali normálnu literatúru. Zrejme najlepšou v tejto oblasti je kniha psychologičky Susan Pinkerovej The Sexual Paradox, ktorá na základe najnovších dát ponúka omnoho optimistickejší obraz o ženách než Redingovej reči o diskriminácii žien. Aj Pinkerová bola kedysi súčasťou feministického hnutia a verila, že keď sa odstránia všetky bariéry, muži a ženy budú rovnakí. Neskôr zistila, že jej viera bola v rozpore s realitou aj vedou. Vo svojej knihe uvádza, že neuropsychológia jasne dokázala, že medzi mužmi a ženami sú vrodené rozdiely. Pinkerová tvrdí, že najväčším paradoxom rodovej agendy je to, že núti ženy, aby napodobňovali mužský model. Ako dôvodí, je celkom prirodzené, že muži sú oveľa častejšie na vrcholových pozíciách. Samozrejme, aj mnoho žien si želá pracovnú sebarealizáciu, ale sú plne spokojné i s čiastočnými úväzkami, pretože veľká väčšina z nich nestojí o prepiaty pracovný stres, ani o to, aby týždenne vyše 50 hodín dreli vo vysoko konkurenčnom prostredí a škriabali sa po kariérnom rebríčku. Chcú mať veľa času aj na rodinu, hobby či kamarátky. Naopak, podľa Pinkerovej muži až príliš idú za peniazmi, kariérou a mocou, kým ženy vidia svet pestrejšie a vyváženejšie.

Zaujímavé sú celkové Pinkerovej uzávery: hovorí, že 21. storočie patrí ženám, o ktoré vôbec nemá starosť a preto pokladá módnu rodovú agendu za chiméru. Oveľa horšie je podľa nej na tom časť chlapcov a dospievajúcich mužov, u ktorých sa oveľa častejšie ako u žien vyskytujú poruchy učenia, koncentrácie a ktorí sa po škole ocitnú celkom na periférii spoločnosti. Pinkerová si myslí, že keby len zlomok rozpočtov, investovaných do takzvaných Gender Studies, išiel na pomoc týmto mladým mužom, mohlo by sa spraviť aj niečo užitočné.  
Komisárke Redingovej sa však vcelku darí, keďže ovplyvňuje diskurz aj za slovenskými humnami. Denník SME v redakčnom komentári minulý štvrtok oznámil, že aj tu budú odteraz (samozrejme, dobrovoľne) uplatňovať ženské kvóty. Nie tak dávno denník v marketingovej kampani hlásal: SME drzí. Najnovšie hlása: SME gender.     
.batman Weidmann
Celá Európa čaká, ako v stredu rozhodne o trvalom eurovale (ESM) nemecký Ústavný súd. Ako najpravdepodobnejšie sa zdá, že sudcovia nezhodia ESM zo stola, ale v rozsudku sformulujú niekoľko obmedzujúcich podmienok. Otázne je, či na ústavných sudcov v Karlsruhe zapôsobia posledné udalosti a napokon vyslovia neočakávane radikálny verdikt. Minulý štvrtok sa stala totiž bezprecedentná vec, ktorú mimo Nemecka doceňuje málokto, najmenej bezprizorné finančné trhy, ktoré zaplavila eufória. Iste, revolučné je už len rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) na čele s Mariom Draghim, podľa ktorého je možné neobmedzene skupovať dlhopisy ohrozených štátov.
Ale v skutočnosti sa stalo niečo ešte vážnejšie: ECB sa dostala do otvorenej vojny s nemeckou Bundesbankou, ktorej predseda Jens Weidmann ako jediný hlasoval proti tomuto rozhodnutiu. Draghi si na následnej tlačovke svoj triumf nad Weidmannom zjavne užíval a novinárov nechal detinsky hádať, ktože bol ten jediný, čo hlasoval proti. Draghi a ďalší však triumfujú na nesprávnom hrobe: takto demonštratívne prehlasovať šéfa silnej a ctihodnej inštitúcie, a to navyše z krajiny, ktorá sa podieľa 27 percentami nákladov na záchrane eurozóny, môže mať vážne politické dôsledky. Suchý, no seriózny Weidmann (viac o ňom tu) je už dnes miláčikom ľudu, aj väčšiny domácich komentátorov, ktorí kroky ECB označujú za tragicky krátkozraké. Pri záchrane eura, tak ako aj pri jeho nešťastnom zavádzaní, je v skutočnosti politika dôležitejšia než ekonomika. Ak Nemci stratia trpezlivosť, eurozóne nepomôže ani Draghiho bazooka. 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite