Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je slovenský hip-hop mŕtvy?

.marek Vagovič .názory

Túto otázku si už položili mnohí raperi, pričom tí ortodoxní v tom majú jasno: to, čo vidíme dnes, nemá s pôvodným hip-hopom nič spoločné. Pri pohľade na Rytmusa či Majka Spirita, ktorí valcujú hitparády, sa im ani nemožno čudovať. Prečo dnes robia raperi, ktorí kedysi vyšli z undergroundu, nestráviteľný pop pre masy?

Marek Vagovič

Rap je fenomén, ktorý ma zaujíma už dobrých dvadsať rokov. Vyrastal som totiž v Petržalke, kde počúval hip-hop krátko po revolúcii takmer každý tínedžer. Z ulíc sa postupne vytratili depešáci a metalisti – symbol socialistických sídlisk z polovice 80. rokov – a do módy prišli široké rifle, mikiny a šiltovky. Na hlave krátky zostrih s vyholeným vzorom ako Vanilla Ice, na nohách vysoké biele tenisky a na krku reťaz s logom Peace. A na diskotékach sa samozrejme tancoval breakdance.

Pamätám sa na prvé tracky od Beastie Boys, Public Enemy či Cypress Hill. Tých som pred štyrmi rokmi zažil aj na festivale Hodokvas a bol to jeden z najlepších koncertov, aké som kedy videl. Hoci raperi B-Real a Sen Dog už majú cez štyridsať, na pódiu to rozbalili, ako by bol rok 1993, kedy im vyšiel druhý a doteraz najslávnejší album Black Sunday. Na svoje si prišli aj milovníci ľahkých drog, keďže B-Real si na koncerte – ako je u neho zvykom – zapálil a s chuťou vyfajčil marihuanu.

.rap ako životný štýl

Keby väčšinu mojich kamarátov zo začiatku 90. rokov nezomleli tvrdé drogy, možno by som dnes nerobil investigatívu, ale hip-hop. Vtedy sme totiž túžili byť rapermi všetci – páčil sa nám ich drsný imidž, móda aj emotívne texty, v ktorých nadávali na sk…..ý život, politiku, susedov alebo hoci len na špinu na uliciach. A samozrejme, na hip-hop sa tiež dobre balili baby. Môj život sa časom zvrtol iným smerom, na rap som však nezanevrel. Istý čas ma síce pohltila vlna grunge (Nirvana, Pearl Jam), hip-hop som však naďalej pozorne sledoval.

Aj preto ma potešilo, keď sa rap v roku 2004 konečne presadil aj na Slovensku. Väčšina tunajšej scény síce za veľa nestála, ale Kontrafakt či Veca som si púšťal často a rád. Prvých pre údernosť a priamočiarosť, druhého pre zmysel pre iróniu a nadhľad. Hip-hopový boom síce časom opadol, líder Kontrafaktu Rytmus však zostal a naďalej určuje smer. No jeho hudba už za veľa nestojí: dnes produkuje elektropopové hity pre tínedžerov podľa americkej šablóny, pričom sa tvári, aký je originálny.

.stretnutie s Rytmusom

Pamätám si, ako sme sa prvýkrát stretli. Bolo to niekedy na jar 2006 v bratislavskom Auparku. Robil som vtedy pre .týždeň veľký článok o tom, že v klipe Kontrafaktu vystupujú aj mafiáni – tzv. piťovci. Na stretnutie prišiel vcelku plachý, slušne vystupujúci mladík. S Rytmusom som vtedy hovoril asi polhodinu – novinárov síce nemá veľmi rád, no nedal to nijako najavo. Zrejme mi pomohlo, že som mal dobrý prehľad o našom aj americkom rape. O hip-hope hovoril s vášňou, bolo jasné, že ho to naozaj baví. To, že by mal v klipe mafiánov, síce odmietal – dosť podráždeným a rezolútnym spôsobom – inak to však bolo celkom príjemné stretnutie.

Potom som si pustil DVD Kontrafaktu z ich prvého turné po Slovensku. Jednoduchý, čistý, striktný hip-hop. Pamätám sa aj na reláciu Ladí neladí, kde Rytmus vyčítal Chaozzu, že chodia na Bravo šou a podobne. On vraj robí hudbu len pre komunitu, pričom by nikdy nevydal album vo veľkom vydavateľstve. Podľa jedného z moderátorov relácie Michala Kaščáka dokonca chlapci z Kontrafaktu pôvodne ani nechceli prísť do štúdia, takí boli vtedy nezávislí… V textoch nadávali na konkurenciu, že sa zapredala, aj na popový mainstream a “iné homosexuálne kapely”.

.kolotočárske hity

Čo sa deje dnes? Rytmus vystupuje s Táslerom či kapelami ako Desmod na jednom pódiu. Rád sa prezentuje luxusom, značkovým oblečením a robí si srandu z undergroundu, z ktorého kedysi vyšiel. Ak tomu tie kolotočárske hity… Kedysi ortodoxný raper nedávno naštartoval druhú vlnu hip-hopového boomu, ktorá však nemá s podstatou tohto hudobného štýlu veľa spoločné. A zdá sa, že Rytmus má aj mnoho nasledovníkov – jeho parťák z Kontrafaktu, raper Ego, spieva so zmrzlinou v ruke o krásnej modrej oblohe. Majk Spirit zase rapuje o sexy žene, ktorá je jeho Beyonce a on je jej Jay Z. A chudák Bacil sa v lacnom klipe z Jadranu natriasa s akýmisi babenkami…

Aby neprišlo k omylu: raperi nie sú politici. Nemusia sa nikomu spovedať, prečo zmenili názor, štýl, spôsob života. Nemusia nikomu vysvetľovať, odkiaľ majú peniaze na nové auto či dom, pretože na rozdiel od viacerých politikov si ich zarobili čestným spôsobom. Stoja však kompromisy, ktoré robia, aby predali viac albumov, za to? Naozaj je už hip-hop, ktorý kedysi staval na silných textoch, len továrňou na peniaze? Kde je hranica, ktorú by slovenskí raperi nikdy neprekročili?

Ak chcete vedieť viac, kúpte si najnovšie vydanie .týždňa, ktoré vychádza v pondelok 10. septembra 2012. Prinášame štrnásť strán o vzostupe a páde slovenského hip-hopu, o ktorom hovoria aj Rytmus, Majk Spirit, Vec, Bene či Luzer.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite