Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Psy a ľudia

.martin Droppa .názory

„Pes je jako člověk,“ píše Jiří Marek vo výbornej tridsaťročnej knižke Psí hvězda Sírius aneb láskyplné vyprávěnky o psech: „civilizace z něho učinila to, čím je.“



Je to kniha malého rozsahu, zato s veľkým obsahom. Myslím si, že každý, kto uvažuje o chove psa, mal by si ju prečítať.


V tomto .týždni kolegovia Martin Hanus a Andrej Bán zverejnili poctivú, rozsiahlu reportáž o problematike útokov a agresivity niektorých psov. Deň pred jej vyjdením som sedel na lúke letiska nad Spišskou Novou Vsou, obdivujúc športové výkony pitbullteriérov (reportáž z Pitbull Show 2012 bude v budúcom .týždni). Včera som v novinách čítal, že psy vybehli z brány svojho dvora, zaútočili na okoloidúceho malého psíka a roztrhali ho. V článku nechýbalo varovné zvolanie – majiteľ vlčiakov kŕmil surovým mäsom! Viem si to predstaviť, väčšina z bulvárnej čitateľskej verejnosti si vzápätí skonštruuje v hlave predstavu, hraničiacu s istotou, že psy, kŕmené surovým mäsom, určite sú a budú agresívne. Ďalší predsudok je na svete. Na beštiu v uniforme, vrieskajúcu na zjazdoch státisícov v Norimbergu, na toho vegetariána, nefajčiara a alkoholu sa strániaceho Adolfa, si určite pri čítaní správičky málokto spomenul. Človek totiž nie je pes. Ľudské zvery, psychopatických vrahov a sadistov odsudzujeme na dlhé roky, doživotie, zavierame za mreže. Pozorujeme ich, podrobujeme psychiatrickým vyšetreniam. Pretože človek je tvor civilizovaný. Agresívneho psa, ktorého podľa legislatívy považujeme za „vec“, neodkladáme mimo dosah, niekam do pivnice, ako nebezpečný predmet do zásuvky pod zámok. Ako živočícha ho zabijeme – napriek tomu, že nerobil nič iné, len bránil svoje teritórium, svojho pána, svoju svorku. Napriek tomu, že bol len zle vychovaný, (ne)vycvičený, priveľa si dovoľoval, možno bol frustrovaný z toho ako s ním majiteľ zaobchádzal. Možno bol človekom týraný – nielen fyzicky, ale i psychicky. Lenže (zastrelený) pes nič nepovie a zlý majiteľ s dobrým právnikom bude zatĺkať.


V rodine sme postupne mali viacerých psov: štyroch nemeckých boxerov, okrem nich som päť rokov žil v domácnosti s foxteriérom. Každý z boxerov mal inú povahu, osvojil si iné zvyky, spôsoby, návyky. Jednému robilo radosť plaziť sa i v hlbokom snehu, druhý si na sneh ani len nesadol (povel „sadni!“ musel a chcel počúvnuť, preto sa mi nenápadne usadil na špičky topánok). Šesťročného foxteriéra som za štvrť roka naučil základné povely, poslušnosť. V povahe foxteriérov je pritom aj tvrdohlavosť a vytrvalosť. Spočiatku sa zanovito tváril „akože nerozumie“, napokon pochopil, že som tvrdohlavejší. Vedel, čo ho čaká – že po povele „sadni!“ pravdepodobne príde „ľahni!“ a „plaz!“, preto dlho nevyčkával a hneď zo sedu išiel do ľahu a priplazil sa mi k nohám. Počúval na slovo, bolo vidno, že mu to robí radosť. Najšťastnejši býval, keď nám k nohám naznášal ulovených krtov, potkanov, myši. Susedovie mačka, strachom syčiac zo strechy, závidela. Medzi najudatnejšie výkony foxteriéra patrilo odohnanie medveďa pri vychádzke Jánskou dolinou. Psík, obalený chumáčmi bodliakov, sa z lesa vrátil po hodine, medveďa nedávno videli na predmestí Bratislavy : -) . So psami bolo aj je dobre, civilizovane. S obľubou vravievam, že pes je najlepší človek.
Kedysi dávno ma výborný priateľ a veterinár Václav Váleček naučil, že psov sa nemáme a nesmieme báť, pretože práve agresívny pes vycíti ľudský strach a zaútočí. Naučil ma, že najlepšie je nepribližovať sa k cudzím psom, neskláňať sa nad nich, nezahľadieť sa im do očí, nenaťahovať k nim ruky, nebrať im nimi uchytené, ich jedlo. Ako cudzích, tak i vlastných psov treba rešpektovať. O cudzích psoch toho veľa nevieme, ale vlastných musíme najskôr vychovať a vycvičiť – až potom s nimi môžeme ísť medzi ľudí. Psa musí zvládnuť jeho majiteľ, nie naopak. Pes, ktorý si robí čo chce, bude si robiť čo sa mu zachce aj v hraničnej situácii. Tou môže byť neželané stretnutie s človekom alebo iným psom či domácim zvieraťom. K nešťastiu dôjde rýchlo, následky môžu byť tragické. Rozdielu medzi nezvládnutým, nevycvičeným psom a nedisciplinovaným, nevychovaným majiteľom niet. Obaja sú nebezpeční. Akurát pes nemôže za to, aký je jeho majiteľ. Pes za majiteľa nezodpovedá.
Záverom k tomu surovému mäsu: Jesť surové mäso je pre psa také prirodzené, ako pre človeka piť vodu. Surové mäso, nie tepelne upravované, obsahuje pre psa, mäsožravca, nenahraditeľné výživové látky, psí tráviaci trakt je prispôsobený na jeho spracovanie. Ak si niekto myslí, že práve surové mäso vyvoláva, povzbudzuje u psov agresivitu, mýli sa. Našťastie psy nevedia čítať noviny (asi ani knihy). Keby vedeli, určite by niektorých novinárov zhltli aj s chlpmi.

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite