Ak sa teda včera na bratislavskom koncerte na podporu Róberta Bezáka katolíci aj nekatolíci podpisovali pod petíciu, ktorá žiada vysvetliť dôvody jeho odvolania, ide o cestu do slepej uličky.
Áno, veriaci majú plné právo a vzhľadom na Bezákovho predchodcu aj veľa dôvodov byť zneistení, rozčarovaní, znechutení. Áno, majú právo pýtať sa, majú právo zhromažďovať sa, protestovať a podpisovať petície. Lenže napriek ich rozčarovaniu nemajú právo byť informovaní o dôvodoch arcibiskupovho odvolania. Častý argument, ktorý právo verejnosti na informácie o personálnej politike Cirkvi odvodzuje z faktu, že Cirkev financujeme (aj) z našich daní, je scestný: keď napríklad minulý rok po neverejných sporoch s exministrom Galkom odišiel z čela slovenskej armády generál Bulík, žiadne skutočné dôvody jeho odchodu na oficiálnej úrovni nezazneli. Rovnako to funguje aj v prípade ďalších verejných inštitúcií, a to nielen pri výmene vládnych garnitúr. Je na šikovnosti novinárov, čo o vynútených odchodoch a odvolaniach zistia. Ale žiadne právo verejnosti na informácie o veciach, ktoré majú vo svojom jadre často diskrétnu povahu, neexistuje.
Toto je iba formálna stránka veci. Lenže právo na informácie tohto druhu je ilúziou aj z iného dôvodu. Predstavme si, že by Vatikán predsa urobil výnimku, vybočil zo svojich zvyklostí a pomenoval dôvody, pre ktoré bol Bezák odvolaný. A súčasne predpokladajme, že tie dôvody boli naozaj vážne a objektívne. Väčšia otvorenosť Vatikánu by možno bola triumfom práva na informácie. Ale tento triumf by v skutočnosti nikoho neuspokojil, len všetkých zúčastnených pošpinil. Veď čo by nasledovalo, keby Vatikán napríklad zverejnil, že Róbert Bezák sa dopustil veľkých chýb pri hospodárskom a personálnom riadení arcidiecézy? Prirodzene, nedôverčivá časť verejnosti by tomu neuverila a dožadovala by sa konkrétnych príkladov. Alebo čo by nasledovalo, keby Vatikán ďalej zverejnil, že Bezák vysväcoval kňazov, ktorí neboli z viac či menej závažných dôvodov vhodní pre kňazské povolanie? Protestujúci by sa pochopiteľne opäť dožadovali čo najväčších konkrétností, ktoré by im z povahy veci nemohli byť poskytnuté, pretože by opäť zasahovali aj do práv iných osôb. A tak by sa dalo pokračovať. Skrátka, väčšia otvorenosť Vatikánu by nevyjasnila nič z toho, po čom volá nespokojná časť verejnosti, pre ktorú je Bezák nevinnou obeťou vnútrocirkevných intríg.
Isteže, v dobe, ktorá postavila transparentnosť na najvyšší piedestál, pôsobí mlčanie Vatikánu ako nepriame priznanie, že Róbert Bezák bol odvolaný z temných motívov. No aj naše rozhovory v cirkevnom zákulisí naznačujú, že celá záležitosť je nejasná a že dôvody pápežovho rozhodnutia ostanú dlho (ak nie navždy) zahalené tajomstvom. Pokiaľ sa raz naozaj odhalia, nestane sa tak na základe jedného tlačového vyhlásenia KBS či nunciatúry, ale vďaka práci novinárov a zasvätených vatikanistov, ktorí majú spoľahlivú sieť informátorov a komorníkov.
Doterajšie demonštrácie či trnavskými veriacimi spustená petícia tak vyčerpali jediný reálny účel, ktorým bolo vyjadrenie solidarity odvolanému arcibiskupovi. Ďalší zmysel už nemajú.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.