Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo chce byť Fico prezidentom?

.martin Hanus .názory

Nie, nie je to novinárska kačica. Ale pripúšťam, že keď som prvýkrát od dobre postaveného zdroja v Smere započul, že Robert Fico celkom vážne uvažuje, že bude v roku 2014 kandidovať za prezidenta, považoval som to za hlúposť.

Napokon, Fico už na začiatku svojej prvej éry vypúšťal balóniky o tom, že sa nedá stíhať byť súčasne predsedom strany aj premiérom a on sám si nevie predstaviť, že by ešte zasadol do opozičnej lavice... Ale prezidentské zvesti mi potvrdili aj ďalší zasvätenci, ktorí osobne poznajú Fica a vedia hádať, ako uvažuje. V týchto kruhoch sa dnes nevedie spor o tom, či Robert Fico chce, ale o tom, či aj naozaj bude kandidovať. Vo vedení Smeru a medzi straníckymi sponzormi preto panuje veľká nervozita a premiér čelí tlaku, aby si to ešte rozmyslel a „neušiel“. Týmto ľuďom je totiž zrejmé, že odchod Fica z čela strany a vlády by znamenal jej pozvoľný rozpad. Nie je isté, či šéf Smeru tlaku odolá alebo podľahne (autor skôr tipuje, že naňho okolie pritlačí a on, úbohý politik, ostane premiérom). 

Zaujímavá otázka znie v tejto chvíli inak: prečo láka 47-ročného premiéra, stojaceho na samom vrchole moci, mocensky slabšia prezidentská funkcia? 


Na prvý pohľad to nemá logiku. Fico je v najlepších rokoch a krajina mu leží pri nohách ako nikomu predtým. O pár hodín sa stane historicky prvým slovenským premiérom, ktorému stačí, aby jeho vládu podporili iba poslanci vlastnej strany. Veď si len zoberme: Keby sa aspoň na chvíľu v jeho situácii ocitol ambiciózny Mikuláš Dzurinda, v opojení by si trúfal prekonať večného luxemburského premiéra Jeana Claude Junckera, ktorý doma vládne 17 rokov. A keby mal Ficovu moc a popularitu Vladimír Mečiar, už včera by svojich nepriateľov zvalcoval so zemou. 


Lenže Fico je iný ako dvaja spomínaní premiéri. Na rozdiel od Dzurindu sa neobklopuje ľuďmi, ktorí by mali predstavu, ako meniť Slovensko na lepšiu krajinu. V jeho prostredí sa omnoho viac rátajú silné kšeftárske lakte než nové ľavicové idey a on to dobre vie. Na rozdiel od Mečiara nie je chorobne pomstychtivý. Svoj triumf si naplno užil v marci, keď všetci jeho súperi museli skloniť hlavu a uznať, že je z nich suverénne najlepší. To mu k naplneniu stačí.


Fico nie je teda sociálnodemokratický reformátor ani parný valec. V prvom rade bol vždy kariéristom, ktorý meria životný úspech zdolávaním rebríčka čoraz vyšších funkcií.  Ako 22-ročný mladík vstúpil krátko pred Novembrom do KSS. Keby komunizmus nepadol, dnes by bol zrejme populárnym prvým tajomníkom ÚV KSS. Ako 32-ročný poslanec sa chcel stať predsedom SDĽ. Ako 34-ročný právnik sa chcel stať generálnym prokurátorom a keď mu ani to nevyšlo, odišiel z SDĽ a založil Smer, vtedy ešte „tretiu cestu“ medzi pravicou a ľavicou. A začal snívať premiérsky sen. V predvolebnej kampani roku 2002 oblepil krajinu bilbordmi, na ktorých vyzýval ľudí, aby ho zvolili za premiéra. To mal 37 rokov.

O 10 rokov neskôr je už dvojnásobným premiérom, ktorého stresová práca premiéra a riadenie vlády zvlášť nebaví (aj to sa hovorí v jeho okolí) a nemá ani víziu vládnutia. Z hľadiska kariéry dosiahol vo výkonnej politike všetko. A čo si môže želať viac aj so svojím nekvalitným ansámblom a nenažratým mecenášskym zázemím, ktoré mu určilo mená niektorých ministrov? Jeden informovaný človek mi povedal, že zvolenie za prezidenta by bolo pre neho vlastne vykúpením – vykúpením zo Smeru a z každodennosti, popretkávanej rôznymi záväzkami.   

  Navyše, Robert Fico nemá vnútornú motiváciu byť dlhoročným premiérom a zažiť, ako jeho hviezda padá nadol a on odíde z politiky porazený – čo býva najčastejší osud politikov. Obáva sa, že je márne čakať na prezidentské voľby v roku 2019, pretože v tom roku sa zvolený prezident z roku 2014 bude usilovať o znovuzvolenie a prezidentovanie až do roku 2024. To je pridlhá doba, za ktorú sa môže v dnešnej rýchlej dobe stranícky politik ľahko skompromitovať a upadnúť do nemilosti más. Fico takto nechce riskovať a preto by rád kandidoval za prezidenta už teraz. Ako prezident by síce neoplýval premiérskou mocou. Ale najbližšie desaťročie by si mohol v relatívnom pohodlí užívať, čo na politike miluje najviac: popularitu a status. 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite