Myslím, že to bolo niekedy v decembri roku 2000. Prišiel som do redakcie regionálneho týždenníka Prieboj, hľadajúc jeho vtedajšieho redaktora a spisovateľa Ondreja Čiliaka. Mal som 17 rokov a jedna z poviedok, ktoré som ako stredoškolák písal, práve vyhrala českú literárnu súťaž pre mladých autorov. Za Čiliakom ma vtedy poslala učiteľka slovenčiny, s tým, že ma jeho rady posunú ďalej.
Nevedel som, čo mám od toho stretnutia očakávať. Predsa len, na mojom gymnáziu sa už vtedy Čiliak prepracoval medzi maturitné otázky. No bol veľmi vľúdny a ústretový. Pozorne si prečítal moju poviedku, dal mi k nej svoj komentár a pozval ma na nasledujúce stretnutie literárneho klubu, ktorý viedol. Moja slovenčinárka sa nemýlila. Tá partia rôznorodých a jedinečných ľudí, ktorí vo voľnom čase písali básne, poviedky alebo hudobné texty, mi nielen pomohla s písaním ako remeslom. Otvorila mi v ďalších rokoch zároveň mnohé nové horizonty, poskytla spätnú väzbu, sprostredkovala nové medziľudské vzťahy a tiež veľa zážitkov i skúseností.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.