Prvá návšteva maďarského politika na Slovensku po voľbách dopadla dobre. Nie pre to, ako sa správal štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh (jeho povýšenecký odkaz bol nemiestny), ale vďaka tomu, ako sa správal jeho slovenský náprotivok.
Tento prvý dotyk Orbánovej a novej Ficovej vlády otvára nové dejstvo našich vzájomných vzťahov. Mám pocit, že sme vstúpili do fázy, ktorú si pracovne dovolím nazvať - čakanie na Orbánovu provokáciu.
Začnime však trochu zoširoka.
Nastupujúca Ficova vláda má v slovensko-maďarských vzťahoch dobrú východiskovú pozíciu. Naše vzťahy s Maďarskom nezaťažuje kauza Hedvigy Malinovej, ani zastavenie prezidenta Sólyoma na slovenských hraniciach v roku 2009. Obidve kauzy sú urovnané a je to len dobre.
Druhou dôležitou správou je, že nový minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák si podľa kuloárnych informácii vyžiadal od Roberta Fica slovo, že s Maďarskom chce mať pokojné vzťahy. Aj to je dobre.
Treťou dobrou správou je, že po období, keď Slovensko fakticky nemalo voči Maďarsku zahraničnú politiku (dedičstvo tandemu Dzurinda-Radičová) a pozíciu vlády určovali z parlamentu jednotlivci ako Matovič a Procházka, sa zmení aj toto. Ficovi treba uznať, že v téme dvojakého občianstva zareagoval síce na Orbánov zákon tvrdo, ale efektívne.
Štvrtou dobrou správou je, že slovenských Maďarov v slovenskom parlamente naďalej zastupuje Béla Bugár, teda politik, ktorý je najdôležitejším kritikom Viktora Orbána na našej strane Dunaja. Toto Bugárove rozhodnutie bez veľkých preháňaní možno považovať za jedno z najväčších štátotvorných rozhodnutí po roku 1993 v slovenskej politike.
Z Bratislavy teda budúcnosť slovensko-maďarských vzťahov vyzerá relatívne pokojne. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že okolo posledného sčítania ľudu, kde došlo k ďalšiemu prudkému poklesu počtu našich Maďarov (čiže ich asimilácii), opäť rádovo v desiatkach tisíc ľudí, sa nerobia žiadne nacionalistické tance a orgie. Je tiež dobre, že Slovensko vyšlo Maďarom na juhu krajiny v ústrety a žiadne dvojjazyčné tabule sa nedemontujú.
Ako sa však na Slovensko pozerá Viktor Orbán?
Predtým, než sa stal premiér, Orbán hovoril, že naše vzťahy potrebujú nové základy. Odkedy sa stal premiérom, robí všetko preto, aby tieto základy postavil – ale nie na vzájomnom vyrovnaní, ale na novej maďarskej ústave, novom občianstve a novom volebnom práve.
Orbán ale vidí, že jeho politika nefunguje. Felvídek žije svojimi, nie Orbánovými problémami.
Navyše, Orbán je medzinárodno-politicky oslabený, jeho jediní spojenci sedia v poľskej opozícii, a ani strategický pakt s Bukurešťou nesplnil očakávania.
A teraz k tomu, prečo možno od Viktora Orbána očakávať provokáciu.
Orbán je dedičom starej maďarskej tradície, podľa ktorej zahraničná politika slúži domácej. Presne tak jej aj on sám rozumie.
Maďarsko má ekonomické problémy. Slovensko je pritom krajina, kde Maďari pred Orbánom skrývajú svoje peniaze či registrujú svoje autá. Každému maďarskému premiérovi to musí logicky vadiť.
Navyše, Orbánovou politikou je integrovať maďarský národ do jednotného politického národa ponad hranice. Slovensko robí Orbánovi najväčší problém: Orbánovu politiku totiž kazí Béla Bugár. Aj to musí maďarskému premiérovi vadiť.
Ak chce Orbán status quo nejako zmeniť, potrebuje vrátiť nacionalizmus do hry. Keďže sa toho, zdá sa, nedočká od slovenskej vlády, bude ju musieť provokovať.
Otázka teda stojí, ak by k nej prišlo, ako zareaguje Slovensko?
Slovensko má vo vzájomných konfliktoch dlhodobo navrch, je teda dobre, ak by sa Ficova vláda zachovala pokojne. A sebavedome. To znamená problém nie nacionalizovať – ale europeizovať.
Minister Lajčák by sa nemal báť zavolať svojej bývalej šéfke v Bruseli a prípadné problémy otvárať v kuloároch a na rokovaniach EÚ. Slovensko z toho totiž môže iba ťažiť.
Dobrým príkladom by bolo, keby sa jednou z našich priorít v EÚ stala príprava spoločnej právnej normy o dvojakom občianstve. Veď ak nie je zmyslom EÚ riešiť a prekonávať takéto konflikty, čo potom?
A aj tu si môžeme byť istí, že budeme pôsobiť nielen civilizovane, ale že nemáme ani čo stratiť. Napokon, dvojaké občianstvo je téma, ktorá by mohla zaujímať aj Francúzov, Nemcov či Talianov. Napríklad kvôli Rumunom v Moldavsku či Chorvátom v Bosne.
Ak Robert Fico zvládne Orbánovu provokáciu, bude to zlom v našich vzťahoch. A Budapešť sa tomu bude musieť prispôsobiť.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.