V ére samostatného Slovenska dopadla naposledy pravica podobne zle vo voľbách roku 1994. S tým rozdielom, že Miklošova DS sa vtedy nedostala do parlamentu. Lenže napriek všetkému sa pravica čoskoro odrazila od dna. Jednak preto, že Mečiar robil krátkozrakú, extrémne pomstychtivú a násilnú politiku. Ale aj preto, že v jej radoch sa práve rodili nové politické talenty. Napríklad žoviálny a veľmi pracovitý tridsiatnik Dzurinda, ktorému vtedy nikto nepovedal inak než „Miki“.
V roku 2012 to s pravicou vyzerá podstatne horšie. Fico je Fico, ale nebude robiť chyby ako z reťaze utrhnutý Mečiar. A najmä, pravica nemá líderské kádre, ktoré by mohli nahradiť odchádzajúcu generáciu.
Začnime pri SDKÚ-DS. Dzurindov projekt sa po 12 rokoch života ocitol doslova v troskách. Strana moci, ktorá pokladala 15-percentné volebné výsledky za povinnú jazdu a tajne snívala o 20-percentných ziskoch, sa ocitla v depresii, ktorá nemá východisko.
Ešte sa nájdu takí, čo veria, že so Žitňanskou na čele to pôjde opäť hore. Možno pôjde – o jedno, dve percentá. Ale tým to zhaslo. Žitňanská profituje z aury, ktorú získala ako rázna ministerka spravodlivosti.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.